verbá

7 VERBÁ (SLOVESÁ – CZASOWNIKI)
7.1 SÚHRNNÁ CHARAKTERISTIKA
Verbá sú pomenovania dynamických príznakov, ktoré majú dominantnú vetotvornú funkciu.
Z toho vyplýva aj najvyšší počet verbálnych tvarov a najviac gramatických kategórií pri tomto slovnom druhu. Gramatické kategórie slovies sú obsahovo aj formálne v oboch jazykoch
rovnaké: kategória vidu, spôsobu, času, osoby, slovesného rodu, zhody v rode a čísle. Dôležitou kategóriou je valencia a v súvislosti s porovnaním slovenčiny a poľštiny aj rekcia – hlavne
pri negovaných tvaroch, keďže pri negácii verbálneho tvaru s akuzatívom v poľštine je obligatórny záporový genitív: mam książkę – nie mam książki, ale pri inom páde sa pád nemení
interesuje się książkami – nie interesuje się książkami.
7.1.1 Neurčité tvary a ich funkcie
Znakom flektívnych jazykov je uprednostňovanie určitých slovesných tvarov pred neurčitými slovesnými tvarmi a tvorenie syntetických slovesných tvarov pred analytickými tvarmi
(Giger, 1999). Neurčité tvary sa používajú: a) na kondenzáciu textu; b) ako súčasť zložených
predikátov po neplnovýznamových verbách; c) ako súčasť analytických tvarov. Slovenčina
tvorí infinitívne tvary pomocou jednej formovej koncovky -ť, v poľštine sú infinitívy zakončené na -ć, -c: (wieść, grać, móc, oblec), porov. Saloni (2002).
Infinitív ako základný tvar slovies plní všetky tri funkcie v obidvoch jazykoch. Rozdielom je, že v slovenčine sa infinitív využíva na tvorenie analytického futúra ako jediný tvar,
v poľštine v konkurencii s l-ovým particípiom.
Adjektiválne particípiá (príčastia) existujú v obidvoch jazykoch. Sú to aktívne a pasívne
particípiá. Aktívne a pasívne particípiá slúžia primárne na kondenzáciu textu (bližšie 10. lekcia), pasívne particípium sa využíva aj ako súčasť analytických tvarov pasíva.
L-ové particípium sa využíva výlučne ako súčasť analytických tvarov, a to préterita
a kondicionálu. Poľština rozlišuje v l-ovom particípiu v pluráli dva rody. Tvar s formovou
a kongruenčnou morfémou -li sa vzťahuje iba na osobné maskulína (chłopcy chodzili, chłopcy
by chodzili), ostatné rody majú tvar s formovou a kongruenčnou morfémou -ły (dziewczyny
chodziły, dzieci by śpiewały).
V slovenčine, ako aj v poľštine sa aktívne particípium prézenta tvorí od nedokonavých
slovies z 3. os. pl. a skloňuje sa v slovenčine podľa adjektívneho vzoru s krátkymi koncovkami bez ohľadu na kvantitu predchádzajúcej slabiky: píšuci, robiaci. V poľštine sa skloňuje
podľa adjektívneho vzoru tvrdého zakončenia obcy, cudzy a používa sa častejšie, napr. vo
funkcii doplnku sa používa particípium prézenta alebo vedľajšia veta (Videl som ho fajčiť. –
Widziałem go palącego., Widziałem, że pali/jak pali).
Tvar n-/t-ového príčastia sa skloňuje podľa adjektívneho vzoru tvrdého zakončenia: napísaný, spracovaný – napisany, opracowany.
Verbálne substantívum, ktoré sa v obidvoch jazykoch tvorí rovnako, sa používa len na
kondenzáciu textu, a to tiež podstatne viac v poľštine.
Aj transgresív (prechodník) sa používa len na kondenzáciu textu. Slovenčina má jeden
neohybný transgresív, ktorý sa tvorí formovými morfémami -úc/-uc alebo -iac/-ac. Zodpovedá mu poľský neohybný prechodník prézenta s jednotným sufixom -ąc: idąc, pisząc, widząc,
stojąc, ktorý sa však tvorí len od nedokonavých slovies. Poľština má okrem toho zriedkavejší
kongruentný transgresív préterita od dokonavých slovies so sufixmi -wszy a -łszy, napr. padłszy na twarz.
164 | S t r a n a
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
7.1.2 Určité tvary a ich funkcie
Určité tvary, pri ktorých sa dá určiť osoba a iné aktualizačné kategórie, slúžia ako predikáty. Sú syntetické (indikatív prézenta, syntetické futúrum perfektív, imperatív) a analytické
(préteritum, analytické futúrum imperfektív, všetky tvary kondicionálu a pasíva).
V slovenčine sa 1. os. sg. indikatívu prézenta a syntetického futúra tvorí relačnou morfémou -m: nesiem, volám, kupujem, robím; prinesiem, zavolám, kúpim, urobím. V poľštine
1. os. sg. tvorí morféma -ę (robię, idę, piszę) alebo -m (czytam, rozumiem).
Všetky tvary indikatívu prézenta a syntetického futúra majú v poľštine v 3. os. pl. jednotne koncovku -ą (robią, idą, piszą, mają, dadzą, rozumieją). V slovenčine sú v 3. os. pl. variantné koncovky: vo väčšine slovies je to koncovka -ú, po dlhej slabike -u (oni nesú, oni píšu), pri slovesách s tematickou submorfou í/i je to koncovka -ia, po konsonante j -a (robia,
stoja, boja sa).
V slovenčine sú tvary préterita a kondicionálu analytické, tvoria sa pomocou l-ového particípia a samostatných gramatických morfém, ktoré sú enklitické a stoja po slove s prízvukom: urobil som/ja som urobil, urobila si/ty si urobila, urobili sme/my sme urobili. V poľštine
je syntetický tvar préterita, hoci s rovnakými morfematickým zložením ako v slovenčine: zrobiłem, zrobiłam, zrobiłeś, zrobiłaś, zrobiliśmy, zrobiłyśmy, zrobiliście, zrobiłyście, len
v poľštine je možné pridávať napríklad gramatické koncovky 2. os. k zámenám: Coś ty zrobił? Gdzieście byli? Tyś go zaprosiła, nie ja. V poľštine sa v kondicionáli gramatické morfémy píšu spolu s l-ovým particípiom slovesa, pripúšťa sa avšak písať ich aj osobitne: robiłbym/ja bym robił, robiłbyś/ty byś robił.
Variantný je v poľštine aj tvar futúra nedokonavých foriem: będzie robił/będzie robić,
będę mówił/mówić, będziesz śpiewał/śpiewać, porov. nie będzie tego rozumiała; na wiatr będziecie mówili.
Syntetické imperatívne tvary sa v týchto jazykoch väčšinou zhodujú: píš – pisz, chváľ –
chwal; pracuj – pracuj, daj – daj.
7.2 NEURČITÉ VERBÁLNE TVARY
7.2.1 Neurčité slovesné tvary ako hybridy verba a iného slovného druhu
Prehľad neurčitých tvarov v slovenčine
Trieda
Témy
Infinitív
L-ové particípium
N/t-ové
particípium
Verbálne
substantívum
Aktívne
particípium
Transgresív
I. a
II. ie/e
IIa. 
a
ú/u
ie/e
III. a
a
ú//u


IV. i/e
ie/e
a
chytať
rozumieť
niesť
brať
hynúť
trieť
pracovať
česať
chudnúť
žiť
ťať
robiť
trpieť
kričať
chytal
rozumel
niesol/niesla
bral
hynul
trel
pracoval
česal
chudol/chudla
žil
ťal
robil
trpel
kričal
chytaný
uzrozumený
nesený
braný
vyhynutý
tretý/trený
spracovaný
česaný
schudnutý
žitý
zoťatý
robený
trpený
kričaný
chytanie
porozumenie
nesenie
branie
vyhynutie
trenie
spracovanie
česanie
chudnutie
žitie
sťatie
robenie
trpenie
kričanie
chytajúci
rozumejúci
nesúci
berúci
hynúci
trúci
pracujúci
češúci
chudnúci
žijúci
tnúci
robiaci
trpiaci
kričiaci
chytajúc/schytajúc
rozumejúc/porozumejúc
nesúc/prinesúc
berúc/doberúc
hynúc/zhynúc
trúc/utrúc
pracujúc
češúc/prečešúc
chudnúc/schudnúc
žijúc/prežijúc
tnúc/vytnúc
robiac/urobiac
trpiac/uvidiac
kričiac/vykričiac
165 | S t r a n a
7 VERBÁ (SLOVESÁ – CZASOWNIKI)
Tematické submorfy l-ového particípia, n-/t-ového particípia a infinitívu sa v slovenčine
zhodujú okrem submorfy ie, ktorá alternuje na e (rozumel, trel, trpel; uzrozumený, trený, trpený), a ú, ktorá alternuje s u (minul, spomenul; minutý, spomenutý). Pri vzore niesť a chudnúť
je v l-ovom particípiu pre maskulína vzniková alternácia /o (niesol, chudol), v pasívnom
particípiu /e alebo ú/u (nesený, schudnutý).
Prehľad neurčitých tvarov v poľštine
Trieda
Témy
Infinitív
L-ové particípium
N/t-ové
particípium
Verbálne
substantívum
Aktívne
particípium
Transgresív
prézenta
I. a
II. e/a
IIa. /e
a
ą/ę
e/
III. a
a
ą//ę


IV. i/e
e
e/a
pytać
rozumieć
nieść
brać
ginąć/minąć
trzeć
pracować
pisać
chudnąć
bić
ciąć
robić
cierpieć
krzyczeć
pytał/pytali
rozumiał/rozumieli
niósł/niosła//nieśli
brał/brali
ginął/ginęła/ginęli
tarł/tarli
pracował/pracowali
pisał/pisali
chudł/chudła
bił/bili
ciął/cięła/cięli
robił/robili
cierpiał/cierpieli
krzyczał/krzyczeli
pytany
rozumiany
niesiony
brany
minięty
tarty
(o)pracowany
pisany
schudnięty
bity
cięty
robiony
cierpiany
krzyczany
pytanie
rozumenie
niesienie
branie
minięcie
tarcie
pracowanie
pisanie
chudnięcie
bicie
cięcie
robienie
cierpienie
krzyczenie
pytający
rozumiejący
niosący
biorący
ginący
trący
pracujący
piszący
chudnący
bijący
tnący
robiący
cierpiący
krzyczący
pytając
rozumiejąc
niosąc
biorąc
ginąc
trąc
pracując
pisząc
chudnąc
bijąc
tnąc
robiąc
cierpiąc
krzycząc
Prehláska e na a je pred -ł (miał, rozumiał, cierpiał, krzyczał); pred -ny (zrozumiany,
cierpiany, krzyczany), ale pred -li a pred -nie je zvyčajne e (mieli, rozumieli, cierpieli, krzyczeli; rozumienie, cierpienie, krzyczenie). Prehláska e na ó alebo o je pred -ł (niósł, niosła), ale
pred -li a pred -nie zostáva e (nieśli; niesienie). Pri najproduktívnejších vzoroch, ktoré zastupujú okolo 80 % poľských slovies, sa aj v poľštine tvary infinitívu a l-ového particípia zhodujú: pytać, pracować, robić.
7.2.2 Infinitív
Slovenčina tvorí infinitívne tvary pomocou formovej morfémy -ť, pred ktorou je v I. triede tematická submorfa a, v II. triede tematická submorfa ie, v IIa. triede tematické submorfy
, a, ú, ie (nie-sť, br-ať, hyn-úť, tr-ieť), v III. triede tematické submorfy a, ú/u,  (pracov-ať,
čes-ať, chudn-úť/vládn-uť, ži-ť, ťa-ť) a v IV. triede tematické submorfy i, ie, a (rob-iť, trp-ieť,
krič-ať). V poľštine sú infinitívy zakončené na formovú morfému -ć (wieść, grać), menej na c: (móc, oblec, piec, biec – bežať, strzec – striezť, strzyc – strihať). Pred formovými morfémami infinitívu je v I. triede tematická submorfa a (chwyt-ać), v II. triede tematická submorfa
e (rozumi-eć), v IIa. triede tematické submorfy , a, ą, e (nieś-ć, br-ać, gin-ąć, trz-eć), v III.
triede tematické submorfy a, ą,  (pracow-ać, czes-ać, chudn-ąć, ży-ć, cią-ć) a v IV. triede
tematické submorfy i, e, a (rob-ić, cierpi-eć, krzycz-eć, sp-ać). Infinitív plní všetky tri funkcie spomenuté v kap. 7.1.1.
7.2.3 L-ové particípium
Slovenčina tvorí l-ové particípium pomocou formovej morfémy -l, pred ktorou je v I.
triede tematická submorfa a (chytal), v II. triede tematická submorfa e (rozumel), v IIa. triede
tematické submorfy , a, u, e (niesol/niesla, bral, hynul, trel), v III. triede tematické submorfy a, o/,  (pracoval, česal, chudol/chudla, žil, ťal) a v IV. triede tematické submorfy i, e, a
166 | S t r a n a
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
(robil, trpel, kričal). Za formovou morfémou je vždy kongruenčná morféma: pri kongruencii
s maskulínom nulová, pri kongruencii s feminínom -a, pri kongruencii s neutrom -o, v pluráli
jedna kongruenčná morféma -i (muž pracoval, žena pracovala, dieťa pracovalo, muži pracovali, ženy pracovali, deti pracovali). Pri vzore niesť a chudnúť je pri kongruencii
s maskulínom pred formovou morfémou l vokál o (niesol, chudol).
V poľštine sa tvorí l-ové particípium pomocou formovej morfémy -ł, za ktorou je tiež
kongruenčná morféma: pri kongruencii s maskulínom je nulová morféma, pri kongruencii
s feminínom -a, pri kongruencii s neutrom -o (mąż pracował, żona pracowała, dziecko pracowało), v pluráli je morféma -i len pri kongruencii s osobnými maskulínami, v ostatných
prípadoch je kongruenčná morféma -y (mężowie pracowali, żony pracowały, dzieci pracowały). Vo väčšine prípadov sa tematické submorfy v infinitíve a v l-ovom particípiu zhodujú.
Pred formovou morfémou je v I. triede tematická submorfa a (pytał, pytała, pytało, pytali,
pytały); v II. triede je tematická submorfa a, ktorá pred zmenenou formovou morfémou l alternuje na a/e (rozumiał/a/o/y, ale oni rozumieli); v IIa. triede sú tematické submorfy:  (tarł,
niósł/nieśli), a (brał) alebo nosovka ą, ktorá pred zmenenou formovou morfémou l alternuje
na ą/ę (ginął/ginęli); v III. triede sú pred l-ovou morfémou tematické submorfy: a (pracował,
czesał),  (chudł/chudli, żył, ciął/cięli), ą/ę, (cisnął/cisnęła /cisnęli); v IV. triede tematické
submorfy: i (robił), a/e (cierpiał/cierpieli, krzyczał/a/o/y, krzyczeli).
Trieda
Témy
Infinitív
L-ové particípium: m/f/n
L-ové particípium:
pl. okrem osob. m
L-ové particípium.:
pl. osob. m
I. a
IIa. a
III. a
III. a
IV. i
III. ą/
III. 
IIa. 
III. 
IIa. e/
II. e/a
IV. e/a
IV. e/a
IIa. ą/ ę
pytać
brać
pracować
pisać
robić
chudnąć
ży-ć
nieś-ć
cią-ć
trzeć
rozumieć
krzyczeć
cierpieć
ginąć
pytał/pytała/pytało
brał/brała/brało
pracował/pracowała/pracowało
pisał/pisała/pisało
robił/robiła/robiło
chudł/chudła/chudło
żył/żyła/żyło
niósł/niosła/niosło
ciął/cięła/cięło
tarł/tarła/tarło
rozumiał/rozumiała/rozumiało
krzyczał/krzyczała/krzyczało
cierpiał/cierpiała/cierpiało
ginął/ginęła/ginęło
pytały
brały
pracowały
pisały
robiły
chudły
żyły
niosły
cięły
tarły
rozumiały
krzyczały
cierpiały
ginęły
pytali
brali
pracowali
pisali
robili
chudli
żyli
nieśli
cięli
tarli
rozumieli
krzyczeli
cierpieli
ginęli
Poľština rozlišuje v l-ovom particípiu, pomocou ktorého sa tvoria tvary préterita
a kondicionálu, v pluráli dva rody. Pred plurálovými tvarmi s formovou a kongruenčnou morfémou -li pri zhode s osobnými maskulínami alternuje a na e, ą na ę (chłopcy rozumieli, ludzie ginęli), pred plurálovými tvarmi s formovou a kongruenčnou morfémou -ły pri zhode
s ostatnými substantívami je a (wszystkie rozumiały/krzyczały, cierpiały), ale ą, ktoré je len
pri zhode s maskulínom (on ginął), alternuje na ę aj vtedy (wszystkie ginęły).
7.2.4 Aktívne particípium prézenta
Prézentné aktívne particípium (činné prítomné príčastie) je adjektivále skloňujúce sa
v slovenčine podľa vzoru cudzí s krátkymi koncovkami (vedúci), ktoré sa ani v slovenčine,
ani v poľštine nevyužíva na tvorbu analytických určitých tvarov. Tvorí sa od tvarov 3. os. pl.
formovou morfémou -c len od slovies nedokonavého vidu a vyjadruje dej prebiehajúci súčasne s dejom vyjadreným vo vete prísudkovým slovesom: chytajúci, červenajúci sa, nesúci,
berúci, pracujúci, vidiaci, robiaci, porov. Myšlienkové procesy odohrávajúce sa v mozgových
167 | S t r a n a
7 VERBÁ (SLOVESÁ – CZASOWNIKI)
bunkách prebiehajú aj samy – bez ľudskej vôle. Využíva sa ako prostriedok kondenzácie textu, veľmi frekventovaný je v poľštine. Od slovies I. – III. triedy sa tvorí v slovenčine pomocou formového sufixu a koncovky -úci (-uci); od slovies IV. triedy robiť, trpieť, kričať sa tvorí pomocou sufixov -iaci (-aci).
Slovenčina
Poľština
Trieda
Infinitív
3. os. pl.
Particípium
Infinitív
3. os. pl.
Particípium
I.
II.
IIa.
chytať
rozumieť
niesť
brať
hynúť
trieť
pracovať
česať
písať
chudnúť
vládnuť
žiť
ťať
robiť
vidieť
kričať
stáť
chytaj-ú
rozumej-ú
nes-ú
ber-ú
hyn-ú
tr-ú
pracuj-ú
češ-ú
píš-u
chudn-ú
vládn-u
žij-ú
tn-ú
rob-ia
vid-ia
krič-ia
stoj-a
chytaj-úci/a/e
rozumej-úci/a/e
nes-úci/a/e
ber-úci/a/e
hyn-úci /a/e
tr-úci/a/e
pracuj-úci/a/e
češ-úci/a/e
píš-uci/a/e
chudn-úci/a/e
vládn-uci/a/e
žij-úci/a/e
tn-úci/a/e
rob-iaci/a/e
vid-iaci/a/e
krič-iaci/a/e
stoj-aci/a/e
pytać
rozumieć
nieść
brać
ginąć
trzeć
pracować
pytaj-ą
rozumiej-ą
nios-ą
bior-ą
gin-ą
tr-ą
pracuj-ą
pytaj-ący/a/e
rozumiej-ący/a/e
nios-ący/a/e
bior-ący/a/e
gin-ący/a/e
tr-ący/a/e
pracuj-ący/a/e
czesać
czesz-ą
czesz-ący/a/e
chudnąć
chudn-ą
chudn-ący/a/e
żyć
ciąć
robić
widzieć
krzyczeć
stać
żyj-ą
tn-ą
robi-ą
widz-ą
krzycz-ą
stoj-ą
żyj-ący/a/e
tn-ący/a/e
robi-ący/a/e
widz-ący/a/e
krzycz-ący/a/e
stoj-ący/a/e
III.
IV.
V poľštine sa tvorí jednotne od 3. os. pl. indikatívu prézenta slovies I. – IV. triedy pomocou jedného formového sufixu a koncovky: -ąc-y.
7.2.5 Pasívne n-/t-ové particípium
Pasívne particípiá v slovenčine sú adjektiváliá, ktoré sa tvoria formovými morfémami
-n-ý (chytaný, vyrozumený, nesený, braný, vypracovaný, videný, robený), pri vzore chudnúť,
hynúť formovými morfémami -t-ý (vychudnutý, uhynutý), ale aj variantne vybratý/vybraný;
trený/utretý. Tvar n-/t-ového príčastia sa skloňuje podľa adjektívneho vzoru tvrdého zakončenia pekný (S napísaný, spracovaný – P napisany, opracowany).
V obidvoch jazykoch sú to prostriedky, ktoré sa využívajú pri tvaroch pasíva (kochany,
darowany, opisywany, brany, grzany, kryty, bity, tworzony) a na kondenzáciu textu: Motýľ
oslepený silným svetlom bezhlavo poletoval po miestnosti.; Chrobáčik zatvorený v tesnej škatuľke škriabal tykadlami o vrchnáčik.
Tematické submorfy a,  sa v infinitíve a v pasívnom particípiu zhodujú (pytać, pracować, pisać, brać – pýtať sa, pracovať, písať, brať). Ak je v infinitíve morfa i pri vzore robić,
ale aj  pri vzore nieść, pasívne particípium má v poľštine zakončenie -ony, -ona, -one, -eni
(robiony, niesiony, stracony, straceni). Ak je v infinitíve nosovka ą, alternuje na ę: minąć/minięty, ciąć/ścięty, ścisnąć/ścisnięty. V II. triede tematická submorfa e pred formovou
koncovkou n alternuje na a (zrozumiany, ale zrozumieni); rovnako v IV. triede pri vzore widzieć a krzyczeć (cierpiany, krzyczany).
Pasívne particípiá v poľštine sa tvoria len od tranzitív. Pri procesných netranzitívnych
slovesách korešponduje slovenské pasívne particípium s verbálnym adjektívom v poľštine,
napr. zaczadziały – začadený.
168 | S t r a n a
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
Poľština
Trieda Témy
I. a
II. e/a/e
IIa. /o/e
a
ą/ę
e/
III. a
a
ą//ę


IV. i/o/e
e/a
e/a
Infinitív
pytać
zrozumieć
nieść
brać
ginąć/minąć
trzeć
opracować
czesać
wyschnąć
ukryć
ciąć
ogłosić
widzieć
krzyczeć
Slovenčina
Pasívne particípium
sg.: m/f/n
pl.: one
pl.: oni
pytany/a/e
zrozumiany/a/e
niesiony/a/e
brany/a/e
minięty/a/e
tarty/a/e
opracowany/a/e
czesany/a/e
wyschnięty/a/e
ukryty/a/e
cięty/a/e
ogłoszony /a/e
widziany/a/e
krzyczany/a/e
pytani
zrozumieni
niesieni
brani
minięci
tarci
opracowani
czesani
wyschnięci
ukryci
cięci
ogłoszeni
widziani
–
pytane
zrozumiane
niesione
brane
minięte
tarte
opracowane
czesane
wyschnięte
ukryte
cięte
ogłoszone
widziane
krzyczane
chytaný/á/é
(uz)rozumený/á/é
nesený/á/é
braný/á/é
minutý/á/é
trený/á/é
vypracovaný/á/é
česaný/á/é
vyschnutý/á/é
ukrytý/á/é
(s)ťatý/á/é
(o)hlásený/á/é
videný/á/é
(u)kričaný/á/é
V poľštine pri pasívnom particípiu existujú ešte špecifické bezrodové neosobné tvary zakončené na -o:
Poľština
Slovenčina
Particípium – m
Particíp. – f
Particíp. – n
czyt-a:n-y
czyt-a:n-a
czyt-a:n-o
zamkni-ę:t-a
zamkni-ę:t-o
tworz-o:n-a
tworz-o:n-o
czyt-a:n-e
zamkni-ę:t-y
tworz-o:n-y
czyt-a:n-i
zamkni-ę:c-i
tworz-e:n-i
Particíp. – m
SG
čít-a:n-ý
Particíp. – f
Particíp. – n
čít-a:n-á
čít-a:n-é
zamkni-ę:t-e
zamkn-u:t-ý
zamkn-u:t-á
zamkn-u:t-é
tworz-o:n-e
tvor-e:n-ý
tvor-e:n-á
tvor-e:n-é
czyt-a:n-e
zamkni-ę:t-e
tworz-o:n-e
PL
čít-a:n-í
zamkn-u:t-í
tvor-e:n-í
čít-a:n-é
zamkn-u:t-é
tvor-e:n-é
Obmedzenia na tvorenie pasívneho particípia v obidvoch jazykoch sa týkajú sémantiky
slovesa (statické a procesné verbá), ale aj valencie a rekcie (intranzitívne verbá), napr. báť sa,
páčiť sa, mať, nachádzať sa, bečať, bľačať, mečať, bedákať, blúzniť, blaznieť, blýskať sa, bolieť, chýbať.
7.2.6 Verbálne adjektívum
V poľštine je navyše verbálne adjektívum, ktoré majú niektoré neakčné slovesá. Tvorí sa
pri procesných slovesách, pri ktorých nie je pasívne particípium: osiwiały, zgasły, pobladły,
zaczadziały, ale aj pri procesných verbách popri n-/t-ovom particípiu: spuchnięty/spuchły,
zmarznięty/zmarzły, zarośnięty/zarosły, zmoknięty/zmokły, wyschnięty/wyschły, zwiędnięty/zwiędły. Existujú verbá, ktoré netvoria ani pasívne particípium, ale ani verbálne adjektívum: wrzeć, pachnąć, wisieć.
169 | S t r a n a
7 VERBÁ (SLOVESÁ – CZASOWNIKI)
7.2.7 Verbálne substantívum
Verbálne substantívum, ktoré sa v obidvoch jazykoch tvorí rovnako, sa nepoužíva na tvorenie určitých tvarov, len na kondenzáciu textu, a to podstatne viac v poľštine. Verbálne substantívum v slovenčine sa tvorí od n-/t-ových particípií a má kontrakčné vždy dlhé koncovky
(siatie, dianie, státie, pokánie, viatie, prekliatie, pousmiatie sa). V poľštine sa tvorí formovou
morfémou -nie, -enie, -cie (malowanie, pisanie, robienie, chodzenie, bycie, picie). Slovesá
s tematickou submorfou -ą majú variantné tvary (ciągnięcie/ciągnięnie, westchnięcie/wes
tchnięnie).
Poľština
Slovenčina
Trieda
Témy
Infinitív
N-/t-ové
particípium
Verbálne
substantívum
Trieda
Témy
N-/t-ové
particípium
Verbálne
substantívum
I. a
II. e/a
IIa. /o/e
a
ą/ę
e/ 
III. a
a
ą/ę


IV. i/o/e
e/a
e/a
pytać
rozumieć
nieść
brać
minąć
trzeć
(wy)pracować
czesać
chudnąć
ukryć
(ś)ciąć
robić
cierpieć
krzyczeć
pytany
rozumiany
niesiony
brany
minięty
tarty
(wy)pracowany
czesany
pytanie
rozumienie
niesienie
branie
minięcie
tarcie
(wy)pracowanie
czesanie
(s)chudnięcie
ukrycie
(ś)cięcie
robienie
cierpienie
krzyczenie
I. a
II. ie/e
IIa. /e
a
ú/u
ie/ e
III. a
a
ú/u


IV. i/e
ie/e
a
chytaný
(uz)rozumený
nesený
braný
minutý
trený
(vy)pracovaný
česaný
(s)chudnutý
ukrytý
(s)ťatý
(u)robený
trpený
(u)kričaný
chytanie
(po)rozumenie
nesenie
branie
minutie
trenie
(vy)pracovanie
česanie
(s)chudnutie
ukrytie
(s)ťatie
(u)robenie
trpenie
kričanie
ukryty
(ś)cięty
robiony
cierpiany
krzyczany
Netvorí sa od všetkých slovies: P być, stać się; móc, musieć, śmieć, mieć; wydać się, słychać, znać – S byť, stať sa, zostať; môcť, musieť, mať; stávať sa, páčiť sa, zdať sa, čuť, znať.
Pri verbálnych substantívach zostáva reflexívny komponent: P przygotowanie się, tworzenie
się – S správanie sa, povšimnutie si.
7.2.8 Transgresív
Rozdiel medzi slovenčinou a poľštinou je pri transgresívoch. Prechodník je v slovenčine
neflektívnym neurčitým tvarom slovesa, ktorý sa tvorí od tvarov 3. os. pl. slovies dokonavého
aj nedokonavého vidu. Od slovies I. – III. triedy sa tvorí z 3. os. pl. pomocou formového sufixu -c, porov. oni češú (oni píšu) a češúc (píšuc); od slovies IV. tiedy robiť, trpieť, kričať sa
tvorí pomocou formového sufixu -iac (-ac), porov. oni robia/oni stoja a robiac/stojac.
7.2.9.1 Slovenskému prechodníku, ktorý sa tvorí od perfektív aj imperfektív, zodpovedá
poľský neohybný prechodník prézenta s jednotným sufixom -ąc: idąc, myśląc, słysząc, czytając, śpiewając, ktorý sa tvorí len od nedokonavých slovies. Prechodníkom od nedokonavých
slovies sa vo vetách vyjadruje, že dej prebieha súčasne s dejom hlavnej vety: S Skákajúc do
vody, uvedomil si nebezpečenstvo úrazu. – P Skacząc do wody, uświadomił sobie niebezpieczeństwo urazu. Prechodníkom od dokonavých slovies sa v slovenčine vo vetách vyjadruje, že
dej prebehol pred dejom hlavnej vety, v poľštine sa musí použiť minulý prechodník, ktorý sa
tvorí od dokonavých slovies: S Skočiac z mosta, ukončila svoj život. – P Skoczywszy z mostu,
skończyła swoje życie.
170 | S t r a n a
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
Slovenčina
Trieda
I.
II.
IIa.
III.
IV.
3. os. pl.
chytaj-ú
rozumej-ú
nes-ú
ber-ú
hyn-ú
tr-ú
pracuj-ú
češ-ú
píš-u
chudn-ú
vládn-u
žij-ú
tn-ú
rob-ia
trp-ia
krič-ia
stoj-a
Transgresív
imperfektív
aj perfektív
(po)chytajúc
(po)rozumejúc
(pri)nesúc
(pri)berúc
(z)hynúc
(na)trúc
(od)pracujúc
(pre)češúc
(na)píšuc
(s)chudnúc
(pre)vládnuc
(pre)žijúc
(vy)tnúc
(u)robiac
(pre)trpiac
(pre)kričiac
(pre)stojac
Poľština
pytaj-ą
rozumiej-ą
nios-ą
bior-ą
gin-ą
tr-ą
pracuj-ą
czesz-ą
pisz-ą
chudn-ą
Transgresív
prézenta
imperfektív
pytając
rozumiejąc
niosąc
biorąc
ginąc
trąc
pracując
czesząc
pisząc
chudnąc
Transgresív
préterita
perfektív
spytawszy
zrozumiawszy
przyniósłszy
zabrawszy
zginąwszy
starłszy
opracowawszy
zaczesawszy
napisawszy
schudłszy
żyj-ą
tn-ą
robi-ą
cierpi-ą
krzycz-ą
stoj-ą
żyjąc
tnąc
robiąc
cierpiąc
krzycząc
stojąc
przeżywszy
odciąwszy
zrobiwszy
ścierpiawszy
nakrzyczawszy
zastawszy
3. os. pl.
7.2.8.2 Poľština má okrem prítomného prechodníka zriedkavý transgresív préterita, ktorý
sa tvorí od l-ového particípia dokonavých slovies formovými sufixmi -wszy (ak je pred formovou morfémou ł vokál, napr. napisał – napisawszy) a -łszy (ak pred formovou morfémou ł
nie je vokál, napr. padł – padłszy), napr. padłszy na twarz. Transgresív préterita nemá
v poľštine kategóriu rodu.
m/f/n sg.
pl. žom
iné
przeży-wsz-y
preži-vší muž, preživšia žena, preživšie dieťa
preži-vší muži
preživšie ženy, zvieratá
V slovenčine mu zodpovedá minulé činné príčastie dokonavých slovies, ktoré sa tvorí
zriedkavo len od niekoľkých slovies: napr. vybehnuvší, preživší, vrátivší sa. Obidva prechodníky predstavujú prostriedky kondenzácie a knižného štýlu, prechodník minulý je zriedkavejší
a výrazne knižný.
7.3 PREHĽAD KONJUGAČNÝCH TYPOV
Slovesá sú rozdelené do konjugačných skupín podľa toho, aká je 1. a 2. osoba singuláru
prézenta. Najjednoduchšie je delenie na štyri triedy48: 1. -am, -asz (napr. mieć, mam, masz),
2. -em, -esz (napr. rozumieć, rozumiem, rozumiesz), 3. -ę, -esz (napr. kopać, kopię, kopiesz),
4. -ę, -isz (napr. widzieć, widzę, widzisz).
V prehľade uvádzame gramatické tvary slovies, pričom rozdielne gramatické morfémy
v obidvoch jazykoch a tematické submorfémy v tvare prézenta sú zvýraznené tučným písmom. Špecifickým znakom slovenčiny je progresívna neutralizácia kvantity, ktorá spôsobuje
veľkú variantnosť nielen substantívnych a adjektívnych vzorov, ale aj verbálnych vzorov:
čítať, chváliť, písať, vládnuť, porov. čítam, chválim, píšu, vládnu. Len koncovky vzoru rozumieť nepodliehajú neutralizácii kvantity, napr. zmúdriem, zmúdrieš.
48
Niektorí jazykovedci vyčleňujú však až jedenásť skupín, zohľadňujúc aj fonetické alternácie a zakončenie infinitívneho
a prézentného kmeňa.
171 | S t r a n a
7 VERBÁ (SLOVESÁ – CZASOWNIKI)
Slovenčina
Trieda:
Témy
v prézente Infinitív
I.
chyt-a:ť
á  ia (a) veš-a:ť
II. ie
rozum-ie:ť
IIa.
ie
III.
e
1. os. sg. prézenta
chyt-á:m (čít-a:m)
veš-ia:m (kráč-a:m)
rozum-ie:m (zmúdr-ie:m)
Témy
I.
a
Infinitív
pyt-a:ć
1. os. sg. prézenta
pyt-a:m, pyt-a:sz
II. e
rozumi-e:ć
rozumi-e:m, rozumi-e:sz
nies-:ť
tr-ie:ť
hyn-ú:ť
br-a:ť
nes-ie:m
tr-ie:m
hyn-ie:m
ber-ie:m
III.
nieś-ć
trz-e:ć
gin-ą:ć
br-a:ć
nios-ę, niesi-e:sz
tr-ę, trz-e:sz
gin-ę, gini-e:sz
bior-ę, bierz-e:sz
pracov-a:ť
čes-a:ť
prac-ow-a:ć
pis-a:ć
pracu:j-ę, pracu:j-e:sz
pisz-ę, pisz-e:sz
chudn-ą:ć
chudn-ę, chudni-e:sz
kry-:ť
pracu:j-e:m
češ-e:m, oni češ-ú
píš-e:m (píš-u)
chudn-e:m, oni chudn-ú
vládn-e:m, (vládn-u)
kry:j-e:m
kry-ć
kry:j-ę, kry:j-e:sz
zača-:ť
začn-e:m
zaczą-ć
zaczn-ę, zaczni-e:sz
nos-i:ť
vid-ie:ť
krič-a:ť
nos-í:m (chvál-i:m)
vid-í:m
krič-í:m
nos-i:ć
widzi-e:ć
krzycz-e:ć
nosz-ę, nos-i:sz
widz-ę, widz-i:sz
krzycz-ę, krzycz-y:sz
chudn-ú:ť
IV.
í (i)
Poľština
e
IV.
iy
7.3.1 Konjugačný systém slovenčiny a poľštiny
Na vyjadrenie osoby v prézente nedokonavých slovies a vo futúre dokonavých slovies
v slovenčine slúžia koncovky, ktorých tematické submorfy podliehajú fonologickým zmenám: po dlhej slabike sa realizuje neutralizácia kvantity a dlhé morfy á, ia, í sa menia na krátke pendanty: kráčam, lieta, cítime. Rovnako sa správa gramatická morféma -ú (píšu). Neutralizácii nepodlieha tematická submorfa -ie- vo vzore rozumieť (zmúdrie). V poľštine nie sú
variantné koncovky v takej miere, porov. tri tematické submorfy v poľštine a sedem variantov
tematických submorf v slovenčine. Asi 25 % poľských slovies tvorí 1. os. sg. pomocou koncovky -m, 75 % pomocou koncovky -ę. V slovenčine je unifikovaná koncovka 1. os. sg. -m,
pred ktorou je v prézente okrem III. triedy dlhá tematická submorfa, ktorá v I. a IV. triede
podlieha neutralizácii kvantity po dlhej slabike.
Prehľad tvorenia prézentných tvarov:
Poľština
SG
1. os.
2. os.
3. os.
PL
1. os.
2. os.
3. os.
I.
-a:m
-a:sz
-a:
II.
-e:m
-e:sz
-e:
-a:my -e:my
-a:cie -e:cie
-a:j:ą -e:j:ą
Slovenčina
III.
-ę
-e:sz
-e:
IV.
-ę
-i:sz
-i:
I.
-á:m (-a:m, -ia:m)
-á:š (-a:š, -ia:š)
-á: (-a:, -ia:)
II. /IIa.
-ie:m
-ie:š
-ie:
III.
-e:m
-e:š
-e:
IV.
-í:m (-i:m)
-í:š (-i:š)
-í: (-i:)
-e:my
-e:cie
-ą
-i:my
-i:cie
-ą
-á:me (-a:me, -ia:me)
-á:te (-a:te, -ia:te)
-a:j:ú
-ie:me
-ie:te
-ej:ú/-ú (-u)
-e:me
-e:te
-j:ú -ú (-u)
-í:me (-i:me)
-í:te (-i:te)
-ia (-a)
Poľskej koncovke -ą zodpovedá v slovenčine koncovka -ú, ktorá vo vzoroch chudnúť
a česať podlieha neutralizácii kvantity po dlhej slabike (vládnu, píšu), koncovka -ia, ktorá
vo IV. triede nepodlieha neutralizácii kvantity po dlhej slabike (súdia), resp. koncovka -a
(stoja).
172 | S t r a n a
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
7.3.1.1 Tvorenie verbálnych tvarov predstavíme v štyroch konjugačných triedach.
Vo veľmi frekventovanej I. triede s jedným produktívnym vzorom chytať má tematická
submorfa á v slovenčine varianty: a) -ám: poznať, čakať, zamykať, podobať sa (być podobny), hrať, prečkať; b) -am: umývať, otvárať, zabúdať, počúvať, bývať, pomáhať, spievať, žiadať, bádať, volávať, čítať, miešať, kajať sa; c) -iam: vešať, voňať, večerať, merať, vracať,
požičať.49
3. os. pl. a:j:ú chytajú – -a:j:ą chwytają50
-a:jimperatív -a:j- chytaj – -a:j- chwytaj
I. trieda
1. os. sg.
-ám (-iam)  -am
S chytám, vešiam,
spievam, získavam;
P chwytam
l-ové particípium -a:l- chytal – -a:ł chwytał (n-ové particípium -aný/-any)
Príklady: S volať, volávať, dať, dávať, chodievať, hrať, získavať, kráčať, požičať, zavadzať –
P wołać, opowiadać, żądać, pytać, pamiętać, mieszkać (bývať).
V koncovkách prézenta je dlhé á vo vzore chytať vo vzťahu komplentárnej distribúcie
s diftongom ia v slovesách s mäkkými konsonantmi (chytá  vracia, vonia, požičia, zavadzia), po dlhých slabikách sú vždy krátke koncovky: spieva, vzýva, poddáva sa, pýta sa, nazdáva sa. Veľká produktivita (reciprocita) vzoru súvisí s tým, že toto časovanie majú sekundárne imperfektíva so zakončením -ať, -ávať, -iavať, -ievať, -vať.
V poľštine zodpovedá I. triede vzor (s)pytać51, podľa ktorého sa časujú slovesá, ktoré majú v 1. os. sg. rovnakú koncovku -am s tematickou morfou a: znać – znam, poznać, czekać,
zamykać, otwierać, przepraszać (ospravedlňovať sa), kochać (milovať), podobać się (páčiť
sa), zapominać, słuchać, pomagać, trwać, szukać (hľadať), zgadzać się (súhlasiť, zhodovať
sa), śpiewać, grać, umywać, zwracać się do kogoś, latać; biegać, pożyczać. V slovenčine sú
slovesá I. triedy bez alternácií, v poľštine len pri slovese mieć sú vokalické alternácie súvisiace s prehláskou e na a, pred -ł, m je a (miał, miały, mamy), pred -li, ć je e (mieć, mieli); pri
slovese dać je tvar 3. os. pl. dadzą.
7.3.1.2 V relatívne málo frekventovanej II. triede s jedným obmedzene produktívnym
kontrakčným vzorom rozumieť je v indikatíve prézenta okrem 3. os. pl., kde je morfa e, vždy
tematická submorfa ie, ktorá nikdy nepodlieha neutralizácii kvantity: cnie sa jej, červenie sa,
ale aj : zmúdrie, bláznie sa za nimi. V poľštine zodpovedá tejto triede okrem vzoru rozumieć,
podľa ktorého sa časuje málo slovies s tematickou morfou e a koncovkou -em v 1. os. sg.:
wiedzieć – vedieť, powiedzieć – povedať, umieć – vedieť, mať zručnosti, jeść – jesť, aj produktívnejší nekontrakčný vzor siwieć – siwieję. Poľské ekvivalenty slovenských deadjektívnych slovies časujúcich sa v slovenčine podľa vzoru rozumieť sa časujú podľa osobitného
vzoru (o)siwieć – siwieję, siwiałem/siwieli, ale miesto pasívneho particípia majú procesné
verbá len verbálne adjektívum osiwiały człowiek:
49
V indikatíve (okrem 3. os. pl.) je á po tzv. tvrdých konsonantoch po krátkej slabike; diftong ia je po tzv. mäkkých konsonantoch ň, ľ, š, č, c, č, dz, dž (r, v) po krátkej slabike. Submorfa a je vždy po dlhej slabike, resp. v type získava a po konsonante j.
50
Tretia osoba plurálu vznikla z pôvodných tvarov padajątъ.
51
Podľa Saloniho (2002) sa takto časuje 25 % poľských slovies. V slovenčine je to ešte viac (Sokolová – Genči, 2009).
173 | S t r a n a
7 VERBÁ (SLOVESÁ – CZASOWNIKI)
Vzory:
a) S rozumieť
b) S osivieť
c) S zmúdrieť
 rozum-iem, rozumený
 osiv-iem, osivený
 zmúdr-iem, zmúdrený
– P rozumi-eć  rozumi-em/rozumi-esz, rozumi-any
– P osiwi-eć
 osiwi-eję/osiwi-ejesz, osiwi-ały
– P zmądrz-eć  zmądrz-eję/zmądrz-ejesz, zmądrz-ały
3. os. pl. -e:j:ú rozumejú – -e:j:ą rozumieją
-e:jimperatív -e:j: rozumej – -e:j: rozumiej – zrozum!
II. trieda
1. os. sg. -ie:m
S rozumiem;
P rozumiem
l-ové particípium -e:l- rozumel – -a:ł/-eli rozumiał/rozumieli
(pasívne particípium: S -ený – P -any)
Príklady: rozumieť: S tlieť, znieť, dozrieť; sivieť: zošalieť, zružovieť, zosilnieť, omdlieť, oťažieť, červenieť; múdrieť: znervóznieť – P rozumieć, siwi-eć, zmądrzeć
Pri l-ovom particípiu sú vokalické alternácie v 3. os. pl. pri zhode s osobnými maskulínami – oni rozumieli, one rozumiały.
7.3.1.3 V neproduktívnej IIa. triede so vzormi niesť, hynúť, brať, trieť je v indikatíve prézenta okrem 3. os. pl. tematická submorfa ie ako v II. triede, ale v 3. os. pl. je pred koncovkou
-ú nulová tematická submorfa (nesú, trú, hynú, berú).
Vzory:
S nies-ť
S tr-ieť
S min-úť
S br-ať




nes-iem, nesený
tr-iem, trený/utretý
min-iem, minutý
ber-iem, braný/bratý
–
–
–
–
P nieś-ć
P trz-eć
P min-ąć
P br-ać




niosę/niesi-esz, nesiony;
trę/trz-esz, tarty;
minę, mini-esz, minięty;
biorę/bierz-esz, brany.
3. os. pl. -:ú nesú, trú, hynú, berú – -:ą niosą, trą, giną, biorą
-imperatív -/-i nes!, tri!, zhyň!, ber! – nieś!, trzyj! (ty trzesz), miń!,
bierz!
IIa. trieda
1. os. sg. -ie:m
S nesiem,
triem, miniem, beriem;
P niosę, trę, minę, biorę
l-ové particípium -:l-/-e:l-/-u:l-/-a:l- niesol/niesla, trel, minul, bral – -:ł-/-e:ł -/-ę:ł/-ą:ł-/-a:ł-/-u:ł- nieśli, tarł/ tarli, minął minęła/minęli, brał/brali, zepsuł/zepsuli
(pasívne particípium: -e:n-ý/-u:t-ý /-a:n-ý nesený, trený, minutý, braný – -o:n-y/-:ty/a:n-y niesiony/niesieni, tarty/tarci, minięty, brany)
Príklady: S niesť: viezť, viesť, triasť, tĺcť, pliesť, vliecť, piecť, riecť, klásť, zamiesť, striezť;
trieť: mrieť, mlieť, priprieť, smieť; minúť: hynúť, napomenúť, spomenúť, privinúť; brať: žrať,
prať, drať, orať – P nieść: (u)wieść, pomóc, wlec, wieźć; trzeć: mrzeć, drzeć, przeć; ginąć:
minąć; brać: ubrać, sprać.
174 | S t r a n a
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
V poľštine zodpovedajú IIa. triede vzory s tematickou submorfou e, napr. nieść52. Podľa
vzoru (nieść – niosę, niosą, niesiesz, nieś!, niosłem/niósł; przynieść – przyniósłszy) sa časujú
slovesá s tematickou morfou e, ktoré majú v 1. os. sg. koncovku -ę, l-ové particípium s nulovou tematickou submorfou (podobne ako infinitív) a konsonantické alternácie:
ś/d/dź: (po)kłaść – kładę, kładziesz, kładź!, kładłem, pokładłszy;
c/g/ż: (o)strzyc (strihať) – strzygę, strzyżesz, strzygł, ostrzygłszy; móc – mogę, możesz, mógł;
c/k/cz: piec – piekę, piekł; siec – siekę; ciec – cieknie/zried. ciecze, ciekł; tłuc – tłukę, tłuczesz,
tłucz!, tłukł;
ś/s/ś: (s)paść (się) – pasę, pasiesz, paś!, pasłem, spasłszy;
ąś/ęs/ęś: (u)trząść – trzęsę, trzęsiesz, trząś/trzęś!, trząsłem/trzęsła, utrząsłszy;
ś/t/ć: pleść, zmieść, (po)gnieść – gniotę, gnieciesz, gnieć!, gniotłem/gniótł, pogniótłszy;
ź/z/ź: gryźć – gryzę, gryź!, gryziesz, gryzłem; znaleźć, leźć – lezę, leziesz, leź!, lazłem.
Nepravidelné slovesá jesť a ísť majú veľa spoločných znakov s touto konjugáciou, porov.
poľské leźć, znaleźć – znajdę, znajdziesz, znajdź!, znalazłem, znaleziony, znalezieni; Pri slovese chcieć dochádza k alternácii e na a a v pluráli a na e: chcieć – chciał – chcieli.
Poľské slovesá tejto konjugácie siąść, lęgnąć się/ląc się (arch.), bóść (arch.) majú slovenské ekvivalenty iných typov konjugácie – prechod k inému typu je daný tendenciou eliminovať alternácie, porov. bodať, sekať, priahať, líhať si, sadať. Aj sloveso striezť je archaické –
porov. striehnuť.
Pri časovacom vzore niesť a brať sú bohaté alternácie aj v slovenčine: niesť – nesie, niesol, viesť – vedie, viedol, viezť – vezie, viezol, rásť – rastie, pliesť – pletie, priasť – pradie, tĺcť
– tlčie, tĺkol; brať – berie, prať – perie, žrať – žerie, hnať – ženie. Pri časovacom vzore brať
sú vznikové alternácie /e: brať – berie, prať – perie, žrať – žerie, hnať – ženie.
Podľa vzoru trieť (triem, trieš, trel) sa časujú: mrieť, mlieť, drieť, priprieť, privrieť, zavrieť, vrieť, smieť. Podľa vzoru (wy)trzeć s alternáciami rz/r/rz: trę, trą, trzesz, trzyj!, tarłem;
wytarłszy sa časujú: wrzeć – wrzałem, żreć – żarłem; mleć – mełłem; zemleć – zmełłszy.
Podľa vzoru hynúť (hyniem, hynieš, hynul) s alternáciou n/ň a n/ń sa časuje málo slovies:
minúť, napomenúť, spomenúť, privinúť, porov. poľské chłonąć, ginąć, pragnąć – pragnę,
pragniesz.
Podľa vzoru (za)brać (biorę, biorą, bierzesz, bierz!, brałem, brany, zabrawszy) sa časujú:
wybrać, rozebrać. Okrem vznikových alternácií /o, /e majú alternáciu r/rz: brać, biorę,
bierzesz.
V tvare 3. os. pl. je v IIa. triede nulová tematická submorfa; v l-ovom particípiu sú morfy
-o:l/-e:l/-u:l/-a:l; v pasívnom particípiu sú morfy -e:n-ý (-e:t-ý/-u:t-ý/-a:n-ý/-a:t-ý). Pri časovacom vzore brať v n-/t-ovom particípiu je variant -a:n-ý/-a:t-ý.
7.3.1.4 V III. triede s produktívnym vzorom pracovať, obmedzene produktívnymi vzormi
chudnúť, česať a neproduktívnymi vzormi žať, žuť je v slovenčine v indikatíve okrem 3. os.
pl., kde je nulová morfa, tematická submorfa e. Pri časovacom vzore česať sú alternácie t/c,
d/dz, dz/dž, c/č, k/č, s/š, z/ž, ch/š, sl/šl, l/ľ (blikoce, trbliece sa, vládze, skáče, sáče, hádže, píše,
maže, pošle, šušle). Pretože v slovenčine je tendencia eliminovať alternácie, množstvo slovies
prešlo od vzoru česať k vzoru chytať.
Vzory:
S pracovať
S česať
S chudnúť
S žiť
S ťať
52





pracujem, spracovaný
češem, česaný
chudnem, schudnutý
žijem, žitý
tnem, ťatý
–
–
–
–
–
P pracować
P czesać
P (wy)schnąć
P (z)żyć
P (ś)ciąć





pracuję/pracujesz, opracowany
czeszę/czeszesz, czesany
schnę/schniesz, wyschnięty
żyję/żyjesz; zżyty
tnę/tniesz, ścięty.
Z. Saloni (2002) rozlišuje podľa alternácií až 18 vzorov typu niesť (vzor 25 – 42).
175 | S t r a n a
7 VERBÁ (SLOVESÁ – CZASOWNIKI)
3. os. pl. (:j:)-:ú češú, píšu, pracujú, chudnú, žijú, tnú
-:ą czeszą, piszą, pracują, chudną, żyją, tną
--/-j:
III. trieda
1. os. sg. -e/-j:e:m
S češem, píšem,
pracujem, chudnem,
žijem, tnem;
P czeszę, piszę, pracuję,
chudnę, żyję, tnę
imperatív - /-i češ, pracuj, chudni, ži, tni – czesz, pracuj, chudnij,
żyj, tnij
l-ové particípium -a:l-/-:l: česal, písal, pracoval, chudol, žil, ťal – czesał/czesali,
pracował/pracowali, chudł/chudli, żył/żyli
(particípium -a:n-ý/-u:t-ý/-:t-ý: česaný, spracovaný, schudnutý, žitý, zoťatý
– czesany, opracowany, wyschnięty, przeżyty, ścięty)
Príklady: S pracovať: kupovať, rozhrabovať, organizovať; česať: skákať, písať, mazať, vyslať, rozhrabať, kolísať, vyzobať, vyžobrať, prisypať; chudnúť: blednúť, padnúť, ďobnúť,
odopnúť, prerieknuť sa, stŕpnuť, kývnuť, uvädnúť, klesnúť, tiahnuť, kradnúť, vädnúť, priľnúť,
hasnúť, viaznuť; žiť: kuť, diať sa, hniť, žiť, viť, vymyť, biť, kryť, šiť, pľuť, duť, hriať, siať, sať,
kliať, ryť, viať; ťať: začať, prijať, vziať, žať, napäť/napnúť – P pracować: kosztować, zatelefonować, potrzebować, żałować, studiować, znajdować się, żartować, protestować; czesać:
płukać, krakać, kwakać, skakać, krzesać, odpasać; chudnąć: bluznąć, bryznąć, ciągnąć, cisnąć, dziobnąć (ďobnúť), gasnąć, głuchnąć, chłodnąć; siwieć: czadzieć, czerwienieć, zmądrzeć; żyć: kuć, obuć, zzuć, snuć, żuć; ciąć: wyjąć, wziąć.
V poľštine zodpovedajú III. triede vzory s tematickou submorfou e (v 2. os. sg.), napr.
pracować, czesać, chudnąć, kryć, ktoré majú v 1. os. sg. vždy koncovku -ę. Pri l-ovom particípiu je len konsonantická alternácia v pluráli pri zhode s osobnými maskulínami: oni pracowali.
Podľa vzoru pracować (pracuję, pracował) s vysokou recepciou (podľa Z. Saloniho,
2002, vyše 25 % slovies) sa časujú slovesá s tematickou morfou e, pred ktorou sa ow, resp.
yw/iw mení na uj. V 1. os. sg. je koncovka -ę: dziękować – dziękuję, rezerwować, gratulować. Na rozdiel od slovenčiny alternáciu s uj majú aj morfémy yw a iw: pokazywać – pokazuję, pokazywał; wyskakiwać – wyskakuję, wyskakiwał (porov. aj ďalšie slovesá, napr. usługiwać, podsłuchiwać, pokasływać). V slovenčine je alternácia ov/uj len pri vzore pracovať,
ostatné slovesá sa časujú podľa vzoru chytať (volávať) bez alternácií. N-/t-ové particípium sa
tvorí pomocou -a:n-ý/-u:t-ý/-:t-ý.
Podľa vzoru czesać sa časujú slovesá s tematickou morfou e, pred ktorou alternujú konsonanty:
A) rovnaké ako v slovenčine: g/ż łgać – łżę, ale obełgać – obełgam; k/cz płakać – płaczę; s/sz
pisać – piszę, kołysać; z/ż wiązać – wiążę, pokazać, lizać; t/c łaskotać (štekliť) – łaskocę/
łaskoczę; sł/śl posłać – poślę;
B) iné ako v slovenčine: [b/b´] grzebać – grzebię, grzebiesz, skrobać; [m/m´] kłamać – kłamię, kłamiesz, drzemać – drzemię, drzemiesz, łamać, [p/p´] kopać – kopię, kopiesz, kąpać,
łypać; [v/v´] rwać – rwę, rwiesz, rw-ą, zwać; r/rz orać – orzę, orzesz, karać, babrać, żebrać, szemrać; ch/d/dź: jechać – jadę, jedziesz; t/cz plątać – plączę, plączesz (plantať
sa/pľantať sa), kołatać, łechtać, łaskotać (štekliť) – łaskoczę, ale miotać – miotam; sk/szcz
176 | S t r a n a
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
głaskać – głaszczę, klaskać, mlaskać; zd/żdż: gwizdać – gwiżdżę; st/szcz chlastać – chlaszczę/chlastam;
Bez alternácií sú tvary slovies: kroić – kroję, tajać, łajać; kaszlać – kaszlę, mamlać, paplać.
V poľštine má rovnaké časovanie v prézente vzor minąć a chudnąć (v slovenčine minúť –
min-ie a chudnúť – chudn-e), bližšie 7.4.1.3.
Podľa typu chudnąć sa časujú slovesá so zakončením na -nąć: bladnąć – bladnę, bladniesz, bladł; kiwnąć, klęknąć, liznąć, marznąć, moknąć – s variantom mokłem/on mókł, mierznąć, odpiąć – odepnę, odepniesz (odopnúť); pełznąć, puchnąć, rzednąć, ścierpnąć, schnąć,
trzasnąć, trysnąć, (z)więdnąć, więznąć, zniknąć, zakwitnąć. Rovnakú konjugáciu majú aj typy: kraść – kradnę, kradn-ą; ląc się/lęgnąć się – lęgnę się, lec/legnąć; paść – padnę, padniesz;
zaląc się/zalęgnąć się – zalęgnę się.
Vzory żyć a ciąć majú v infinitíve nulovú tematickú morfu. Podľa vzoru żyć
s kontrahovaným infinitívom (pôv. sějati, dějati, vějati) sa časujú slovesá s prézentnou tematickou morfou e, pred ktorou je interfix j: czuć – czuję; (u)kryć – kryję, kryłem, kryj/bij!, kryty,
ukrywszy; myć, umyć, ryć, wyć, tyć (tučnieť), szyć, żyć; pić – piję, bić; lać – leję, smiać się,
rozwiać, siać, dziać się – dzieje się.
Podľa vzoru ciąć – ja tn-ę, oni tn-ą sa časujú slovesá s prézentnou tematickou morfou e,
pred ktorou je alternácia ą/m a/m, a/ň, ą/n, n/ń, m/m´: zacząć – zacznę, zaczniesz, zacząwszy;
rozpocząć; żąć – żnę, żniesz; dąć – dmę, dmiesz; przyjąć – przyjmę, przyjąwszy; napiąć –
napnę, napiąwszy (napäť, napnúť).
7.3.1.5 V IV. triede s produktívnym vzorom robiť a obmedzene produktívnymi vzormi
vidieť, kričať je v indikatíve (okrem 3. os. pl., kde je nulová morfa pred gramatickou morfémou -ia, resp. -a – hoja, stoja) tematická submorfa í podliehajúca neutralizácii kvantity po
dlhej slabike (i). V l-ovom particípiu je submorfa i, e, a (-i:l/-e:l/-a:l); n-/t-ové particípium sa
tvorí pomocou -e:n-ý/-a:n-ý. Podľa vzoru kričať sa časujú slovesá: mlčať, mečať, bečať, erdžať, zvučať. V poľštine sa časť týchto slovies časuje podľa vzoru widzieć (krzyczeć – krzyczał, krzyczeli; słyszeć, milczeć, warczeć, ryczeć, piszczeć, patrzeć, leżeć), ale aj poľština má
ekvivalent vzoru s tematickou submorfou a: gwizdać – gwiżdżę, gwiżdżesz; stać – stoję, stoisz,
stój!, stał, stali; spać – śpię, śpisz, śpij!, spał, spali.
Špecifické znaky konjugácie v slovenčine (existencia podvzorov s krátkymi koncovkami)
sú spôsobené neutralizáciou kvantity: robiť a chváliť, krátiť, napr. hlási, súdi. Slovenské verbá
vzoru robiť nemajú alternácie.
Vzory:
S robiť
S vidieť
S kričať



robím, robený
vidím, videný
kričím, kričaný
– P robić
– P widzieć
– P spać
 robię/robisz, robiony
 widzę/widzisz, widziany; (o)krzyczeć
 śpię/śpisz
177 | S t r a n a
7 VERBÁ (SLOVESÁ – CZASOWNIKI)
3. os. pl. :ia (:a53) robia, krátia, vidia, kričia
:ą robią, widzą, krzyczą, śpią
-IV. trieda
1. os. sg. -í:m/-i:m
robím, krátim,
vidím, kričím;
1. os. sg. robię,
widzę, krzyczę;
imperatív -/-i rob, kráť, zmenši, hoj, mysli, krič – rób, krzycz
l-ové particípium -i:l-/-e:l-/-a:l-: robil, krátil, hojil, videl, kričal – robił/robili,
widział/widzieli, krzyczał/krzyczeli,
(particípium -e:n-ý/-a:n-ý robený, videný, kričaný – robiony, widziany, krzyczany)
Príklady: S robiť: hnojiť, chytiť, zdobiť, zmenšiť, zväčšiť; hlásiť: mieriť, liečiť; vidieť: sedieť,
myslieť, trpieť, šumieť, kypieť, omrzieť; kričať: mlčať, mečať, bečať, erdžať, zvučať, spať – P
robić: zakrzywić, bawić się, sprawić, kręcić, płacić, świecić, zbudzić, sadzić; widzieć: siedzieć, śmierdzieć, brzmieć, grzmieć, krzyczeć, słyszeć, milczeć, warczeć, ryczeć.
V poľštine zodpovedajú IV. triede vzory s tematickou submorfou i, napr. robić, widzieć/myśleć, spać.
Podľa vzoru robić sa časujú slovesá s tematickou morfou i a s koncovkou -ę v 1. os. sg.,
pri ktorých dochádza k alternáciám: [b´/b] gubić, gub! (strácať), robić – rób!, sposobić, [f´/f]
trafić – traf!, [m´/m]: karmić – karm!, [p´/p] lepić – lep!, [v´/v] mówić – mów!, łowić, przedstawić; [ć/c] zwrócić – zwrócę; stracić; pocić się, wrócić; [/]: chodzić – chodzę, chodź!,
zgodzić się; błądzić, cedzić, szkodzić, głodzić, wstydzić się, wodzić – wódź!; [ś/š] prosić –
proszę; kosić; nosić, skusić, dusić, kaprysić; [ść/šč] pieścić, szeleścić, puścić, czyścić, gościć,
złościć, imperatív: P szeleść! – S šelesť/šelesti!, puść!, czyść!; ale pomścić – pomścij!; [ź/ž]
wozić – wożę; kazić, łazić, razić; [ź/ž] jeździć – jeżdżę, jeżdżono, bruźdić, gnieździć; palić –
palę, pal!, dzielić, tulić, mylić, mylić się, smolić, pozwolić, chwalić. Osobitne sa vyčleňujú aj
typy bez konsonantických alternácií: cieszyć (się) – cieszę (się); męczyć – męczę, tańczyć,
zobaczyć, skończyć, uczyć; mierzyć – mierzę, iskrzyć, cukrzyć, jeżyć się – jeży się, jeżył się;
miażdżyć – miażdżę; ale možné sú vokalické alternácie o/ó tworzyć – tworzę, ale twórz!, mnożyć, korzyć, morzyć; solić, golić. Osobitne sa vyčleňujú aj typy slovies so zakončením na skupinu konsonantov, ktoré práve z toho dôvodu tvoria imperatív koncovkou -ij!/-yj!: waśnić –
waśnij, czernić, pełnić – pełnij/pełń, oznajmić – oznajmij, zwolnić – zwolnij, tlić się, clić, odszyć – odszyj, ale modlić się – módl się!. Diskutabilne sa vyčleňujú ako osobitné typy na základe odlišnej grafiky vzory: bronić – broń!, ranić, osłonić; zalesić – zaleś!; kleić – klej, raić,
taić, oleić; dwoić – dwój, poić – pój!, goić, koić, roić, stroić.
Podľa vzoru widzieć/myśleć sa časujú slovesá: musieć, woleć (dávať prednosť, mať radšej), myśleć. Majú prehlásku e/a a konsonantické alternácie: ć/c lecieć – lecę, leciał, lecieli;
dź/dz widzieć – widzę, widzisz, widź!, widział, widzieli, widziany/widziani, widzenie; ś/sz wisieć – wiszę, wiś!, wisiał, wiszenie, musieć; [p´]/p cierpieć – cierpię, cierpisz, cierp!, cierpiał,
cierpieli; kipieć; [m´]/m szumieć – szumiał; ń/n zapomnieć – zapomnę, zapomnisz, zapomnij!,
zapomniał. Bez konsonantických alternácií sú typy s koreňom na l, sz, cz, rz, ż, ale vokalické
alternácie o/ó, e/a v ich tvaroch vznikajú: myśleć – myśl! myślał, boleć – ból!; piszczeć, patrzeć, leżeć.
7.3.1.6 Poradie uvedených časovacích vzorov podľa produktívnosti: chytať, pracovať,
robiť je v zásade zhodné v obidvoch jazykoch. V porovnaní s frekventovaným vzorom rozu53
Koncovka -ia nepodlieha neutralizácii kvantity (trápia, hlásia, šípia, mienia, hospodária, kúpia, rybária, dávia, súdia,
trávia, vábia, žiaria), krátky variant -a je po konsonante j (hoja sa, roja sa, boja sa, stoja).
178 | S t r a n a
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
mieť v slovenčine je poľský vzor rozumieć málo frekventovaný, lebo väčšina procesných slovies má v 1. os. sg. -ę: siwieję. Podobná situácia je aj pri vzore stać, ale opačná situácia je pri
vzore widzieć, ktorému zodpovedajú slovenské slovesá dvoch vzorov: vidieť a kričať. Vidové
dvojice nemusia mať ten istý časovací typ (umyť – umývať, pozrieť – pozerať).
Nepravidelne sa časujú slovesá: byť – być, jesť – jeść, ísť – iść, vedieť – wiedzieć, stať
sa – stać się (stanę się, staniesz się), stáť – stać (stoję, stoisz) a ich odvodeniny: S zjesť, dojesť, najesť sa, vyjesť, prejesť sa, pojesť, prísť, dôjsť, nájsť, ujsť, vyjsť, zísť sa, vzísť, zájsť,
podísť, predísť, odísť, rozísť sa, prejsť sa, prezvedieť sa, dozvedieť sa, prestať, nastať, vstať,
dostať – P iść – idę; dojść – dojdę; dojeść – dojem, dojesz, dojedzą, dojedli, dojadły; wiedzieć
– wiem, wiedzieli, wiedziały, dowiedzieć się; zastać – zastanę, zastaniesz, zastanie.
7.4 INDIKATÍV
7.4.1 Tvorenie prézenta imperfektív a futúra perfektív
Tvorenie prézenta imperfektív a futúra perfektív predstavíme v piatich konjugačných
triedach najfrekventovanejších a problémových vzorov podľa slovenčiny.
7.4.1.1 V I. a II. triede je aj v poľštine v 1. os. sg. koncovka -m, len v tvare 3. os. pl. neprebehla kontrakcia.
Poľština
Trieda
I. SG
Vzor
1. os.
2. os.
3. os.
PL
1. os.
2. os.
3. os.
czytać
czyt-a:m
czyt-a:sz
czyt-a:
Koncovky:
a) s dlhým á
chytať
chyt-á:m
chyt-á:š
chyt-á:
b) s diftongom ia
požičať
požič-ia:m
požič-ia:š
požič-ia:
c) s krátkym a
čítať
čít-a:m
čít-a:š
čít-a:
czyt-a:my
czyt-a:cie
czyt-a:j:ą
chyt-á:me
chyt-á:te
chyt-a:j:ú
požič-ia:me
požič-ia:te
požič-a:j:ú
čít-a:me
čít-a:te
čít-a:j:ú
Poľština
Trieda
II. SG
1. os.
2. os.
3. os.
PL
1. os.
2. os.
3. os.
Slovenčina
Slovenčina
rozumieć
rozumi-e:m
rozumi-e:sz
rozumi-e:
rozumieť
rozum-ie:m
rozum-ie:š
rozum-ie:
rozumi-e:my
rozumi-e:cie
rozumi-e:j:ą
rozum-ie:me
rozum-ie:te
rozum-e:j:ú
V slovenčine sa slovesá typu sivieť časujú pravidelne podľa kontrakčného vzoru rozumieť, v poľštine majú osobitnú nekontrakčnú paradimu, napr. oszaleć, zróżowieć, zemdleć,
sczerwienieć, zmądrzeć.
179 | S t r a n a
7 VERBÁ (SLOVESÁ – CZASOWNIKI)
Poľština
Trieda
II. SG
Vzor
1. os.
2. os.
3. os.
PL
1. os.
2. os.
3. os.
Slovenčina
osiwieć
osiwi-ej:ę
osiwi-ej:e:sz
osiwi-ej:e:
Koncovky:
a) s diftongom ie
osivieť
osiv-ie:m
osiv-ie:š
osiv-ie:
b) s diftongom ie
zmúdrieť
zmúdr-ie:m
zmúdr-ie:š
zmúdr-ie:
osiwi-ej:e:my
osiwi-ej:e:cie
osiwi-ej:ą
osiv-ie:me
osiv-ie:te
osiv-e:j:ú
zmúdr-ie:me
zmúdr-ie:te
zmúdr-e:j:ú
7.4.1.2 Trieda IIa. má štyri málo receptívne vzory:
Poľština
Trieda
Slovenčina
IIa. SG
1. os.
2. os.
3. os.
PL
1. os.
2. os.
3. os.
nieść (e/o/e)
nios-ę
niesi-e:sz
niesi-e:
brać (/o, /e)
bior-ę
bierz-e:sz
bierz-e:
niesť (V´/V)
nes-ie:m
nes-ie:š
nes-ie:
brať (/e)
ber-ie:m
ber-ie:š
ber-ie:
niesi-e:my
niesi-e:cie
nios-ą
bierz-e:my
bierz-e:cie
bior-ą
nes-ie:me
nes-ie:te
nes-ú
ber-ie:me
ber-ie:te
ber-ú
IIa. SG
1. os.
2. os.
3. os.
PL
1. os.
2. os.
3. os.
minąć
min-ę
mini-e:sz
mini-e:
trzeć
tr-ę
trz-e:sz
trz-e:
minúť
min-ie:m
min-ie:š
min-ie:
trieť
tr-ie:m
tr-ie:š
tr-ie:
mini-e:my
mini-e:cie
min-ą
trz-e:my
trz-e:cie
tr-ą
min-ie:me
min-ie:te
min-ú
tr-ie:me
tr-ie:te
tr-ú
Trieda IIa. má v slovenčine vzory: niesť (triasť – trasie, priasť – pradie, vliecť – vlečie,
tiecť – tečie, liezť – lezie, pásť – pasie, viesť – vedie, viezť – vezie, hniesť – hnetie, piecť –
pečie, obliecť – oblečie, striezť – strežie), brať (prať – perie, žrať – žerie, hnať – ženie, drať –
derie), trieť (mlieť – melie, privrieť – privrie, utrieť – utrie), hynúť (minúť – minie, spomenúť
– spomenie, uplynúť – uplynie). V poľštine sú to vzory: nieść – niosę, niesiesz, piec – piekę,
piecze; wlec – wlokę (wlekę), wlecze; wieść – wiodę, wiedzie; gnieść – gniotę, gniecie; brać –
biorę, bierze; (prać – piorę, pierze, żreć – żrę, żre); trzeć – trę, trzesz (mleć – mielę, mielesz;
chcieć – chcę, chcesz; wrzeć – wrę, wrzesz); minąć – minę, miniesz (ginąć – ginę, giniesz;
płynąć – płynę, płyniesz).
7.4.1.3 III. trieda má päť vzorov: mimoriadne receptívny pracovať (ova/uje: asi 30 %
všetkých slovies), česať (češe), chudnúť (chudne), nereceptívny žiť (žije) a žať (žne). Aj poľský vzor pracować patrí medzi najreceptívnejšie vzory. Podľa vzoru pracować sa časujú aj
poľské slovesá so sufixom -ywać/-iwać: odlatywać, związywać, zalatywać, przypatrywać się,
oddziaływać, opanowywać, pisywać, podsłuchiwać, zyskiwać, odzyskiwać, zamieszkiwać.
180 | S t r a n a
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
Poľština
Trieda
III. SG
1. os.
2. os.
3. os.
PL
1. os.
2. os.
3. os.
Slovenčina
pracować (ow/uj)
prac-uj-ę
prac-uj-e:sz
prac-uj-e:
czesać (s/sz, ...)
czesz-ę
czesz-e:sz
czesz-e:
pracovať (ov/uj)
prac-uj-e:m
prac-uj-e:š
prac-uj-e:
Koncovka:
a) dlhé ú
česať (s/š, ...)
češ-e:m
češ-e:š
češ-e:
prac-uj-e:my
prac-uj-e:cie
prac-uj-ą
czesz-e:my
czesz-e:cie
czesz-ą
prac-uj-e:me
prac-uj-e:te
prac-uj-ú
češ-e:me
češ-e:te
češ-ú
b) krátke u
vládnuť (n/ň)
vládn-e:m
vládn-e:š
vládn-e:
III. SG
1. os.
2. os.
3. os.
PL
1. os.
2. os.
3. os.
chudnąć (n/ń)
chudn-ę
chudni-e:sz
chudni-e:
Koncovka:
a) dlhé ú
chudnúť (n/ň)
chudn-e:m
chudn-e:š
chudn-e:
chudni-e:my
chudni-e:cie
chudn-ą
chudn-e:me
chudn-e:te
chudn-ú
vládn-e:me
vládn-e:te
vládn-u
III. SG
1. os.
2. os.
3. os.
PL
1. os.
2. os.
3. os.
kryć
kryj-ę
kryj-e:sz
kryj-e:
ciąć (ą/n/ń)
tn-ę
tni-e:sz
tni-e:
kryť
kryj-e:m
kryj-e:š
kryj-e:
ťať (a/ň/n, a/m)
tn-e:m
tn-e:š
tn-e:
kryj-e:my
kryj-e:cie
kryj-ą
tni-e:my
tni-e:cie
tn-ą
kryj-e:me
kryj-e:te
kryj-ú
tn-e:me
tn-e:te
tn-ú
b) krátke u
písať
píš-e:m
píš-e:š
píš-e:
píš-e:me
píš-e:te
píš-u
V poľštine má rovnaké časovanie v prézente vzor minąć a chudnąć (v slovenčine minúť –
minie a chudnúť – chudne), porov. poľské tvary: minąć – minie, minął, minęła, minęli; ginąć –
ginie, chudnąć – chudnie, ściągnąć – ściągnie, ciągnąć – ciągnął, ciągnęła, ciągnęli; ale
v poľštine sa tieto dva vzory odlišujú v tvorení l-ového particípia a minulého prechodníka:
a) on wyciągnął, wyciągnęła, wyciągnęli, minął, minęła, minęli; ścisnął, ścisnęła, ścisnęli –
ścisnąwszy; b) bladnąć, puchnąć, gasnąć, schnąć, zwiędnąć: on bladł, puchł, gasł, sechł,
zwiądł/zwiędnął – zwiądłszy.
7.4.1.4 IV. trieda s tematickou submorfou í v prézente a syntetickom futúre, ktorá podlieha neutralizácii kvantity: hlásiť – hlási, má tri vzory: receptívny vzor robiť (upokojiť sa)
a málo receptívne vzory vidieť (myslieť, trpieť, hľadieť) a kričať (bečať, erdžať, pršať, držať).
Podľa podvzoru stáť sa časuje aj sloveso báť sa.
Poľština
Trieda
IV. SG
1. os.
2. os.
3. os.
Slovenčina
robić
Koncovky: a) s dlhým í
robiť
b) s krátkym i
chváliť
robi-ę
rob-i:sz
rob-i:
rob-í:m
rob-í:š
rob-í:
chvál-i:m
chvál-i:š
chvál-i:
181 | S t r a n a
7 VERBÁ (SLOVESÁ – CZASOWNIKI)
PL
1. os.
2. os.
3. os.
Koncovky:
IV. SG
1. os.
2. os.
3. os.
PL
1. os.
2. os.
3. os.
IV. SG
1. os.
2. os.
3. os.
PL
1. os.
2. os.
3. os.
chvál-i:me
chvál-i:te
chvál-ia
rob-i:my
rob-i:cie
robi-ą
a) s mäkkým i
widzieć
rob-í:me
rob-í:te
rob-ia/upokoj-a
b) s tvrdým y
krzyczeć
vidieť
widz-ę
widz-i:sz
widz-i:
krzycz-ę
krzycz-y:sz
krzycz-y:
vid-í:m
vid-í:š
vid-í:
widz-i:my
widz-i:cie
widz-ą
krzycz-y:my
krzycz-y:cie
krzycz-ą
vid-í:me
vid-í:te
vid-ia
spać
stać
kričať
stáť
śpi-ę
śp-i:sz
śp-i:
stoj-ę
sto-i:sz
sto-i:
krič-í:m
krič-í:š
krič-í:
stoj-í:m
stoj-í:š
stoj-í:
śp-i:my
śp-i:cie
śpi-ą
sto-i:my
sto-i:cie
stoj-ą
krič-í:me
krič-í:te
krič-ia
stoj-í:me
stoj-í:te
stoj-a
7.4.2 Tvorenie indikatívu préterita
Préteritné tvary sú v obidvoch jazykoch zložené z l-ového particípia (bližšie 7.2.4)
a súboru samostatných gramatických morfém, v 3. osobe nulových morfém -, napr. leżałem
– leżeliście, miał, oni mieli; siałeś, tarł; utarły; wiałem, zerwałam, zjadłyśmy, wolałyście,
wieźć: wiózł, oni wieźli; wypił.
Poľština
Slovenčina
SG
1. os.
m
czyt-a:ł-em
f
czyt-a:ł-am
n
(czyt-a:ł-om)
2. os.
czyt-a:ł-eś
czyt-a:ł-aś
(czyt-a:ł-oś)
3. os.
PL
1. os.
2. os.
3. os.
czyt-a:ł--
m. os.
czyt-a:l-i-śmy
czyt-a:l-i-ście
czyt-a:l-i-
czyt-a:ł-a- czyt-a:ł-o-
czyt-a:ł-y-śmy
czyt-a:ł-y-ście
czyt-a:ł-y-
m
čít-a:l- som/
ja som čít-a:l-
čít-a:l- si/
ty si čít-a:l-
čít-a:l- 
f
čít-a:l-a som/
ja som čít-a:l-a
n
(čít-a:l-o
som)
čít-a:l-a si/
ty si čít-a:l-a
(čít-a:l-o si)
čít-a:l-a 
čít-a:l-o 
čít-a:l-i sme/my sme čítali
čít-a:l-i ste/vy ste čítali
čít-a:l-i 
Samostatné gramatické morfémy v slovenčine majú charakter enklitík a nachádzajú sa po
prvom prízvučnom slove alebo celku vo výpovedi: čítala som/ja som čítala, v textoch je častejší typ s gramatickými morfémami pred l-ovým particípiom: knihu som už prečítala.
Prízvukovanie v préterite – gramatické koncovky majú v poľštine enklitický charakter:
CZYtał, czyTAłem, czyTAłyśmy, czyTAliście.
182 | S t r a n a
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
7.4.3 Tvorenie analytického futúra od imperfektív
7.4.3.1 Analytické futúrum sa v obidvoch jazykoch tvorí podobne – pomocou infinitívu
imperfektíva (nedokonavej formy) a súboru samostatných gramatických morfém s vlastným
prízvukom (neenklitický charakter będę/budem).
Indikatív – futúrum imperfektív
Poľština
Slovenčina
Pre všetky rody
Pre všetky rody
czyt-a:ł-a
(czyt-a:ł-o)
czyt-a:ł-a
(czyt-a:ł-o)
czyt-a:ł-a
czyt-a:ł-o
Ostatné rody
będę czyt-a:ć
będziesz czyt-a:ć
będzie czyt-a:ć
Pre všetky rody
budem čít-a:ť
budeš čít-a:ť
bude čít-a:ť
Pre všetky rody
będziemy czyt-a:ł-y
będziecie czyt-a:ł-y
będą czyt-a:ł-y
będziemy czyt-a:ć
będziecie czyt-a:ć
będą czyt-a:ć
budeme čít-a:ť
budete čít-a:ť
budú čít-a:ť
SG
m
f
1. os.
2. os.
3. os.
PL
będę czyt-a:ł-
będziesz czyt-a:ł-
będzie czyt-a:ł-
Osobné maskulína
1. os.
2. os.
3. os.
będziemy czyt-a:l-i
będziecie czyt-a:l-i
będą czyt-a:l-i
n
V poľštine je variantný tvar futúra nedokonavých foriem: będę mówił/mówić, będziesz
śpiewał/śpiewać, będzie robił54/będzie robić, častejšie: nie będzie tego rozumiała; na wiatr
będziecie mówili. Tvary s infinitívom sa častejšie používajú v písanej forme jazyka a tvary s lovým particípiom v hovorenom prejave. Slovenčina má len jeden spôsob tvorenia analytického futúra.
7.4.3.2 Syntetické futúrum sa tvorí v obidvoch jazykoch od dokonavých slovies: prečítam/przeczytam a časuje sa ako prézent imperfektív: čítam/czytam.
7.5 IMPERATÍV
Imperatívne tvary sa v slovenčine a poľštine v zásade zhodujú; pri type čítať a rozumieť
sa tvoria od indikatívnych prézentných tvarov 3. os. pl. nulovou imperatívnou morfémou (czytają  czytaj!, čítajú  čítaj!; rozumieją  rozumiej!, rozumejú  rozumej!).
7.5.1 Tvorenie imperatívu pri vzoroch I., II. triedy
I.
Poľština
3. os. pl.
czyt-a:j:ą
Slovenčina
čít-a:j:ú
Imperatív
2. os. sg.
2. os. pl.
1. os. pl.
čít-a:j:
čít-a:j:te
čít-a:j:me
czyt-a:j:
czyt-a:j:cie
czyt-a:j:my
Analytické tvorenie: S Nech číta! – P Niech czyta!.
II.
Poľština
3. os. pl.
rozumi-e:j:ą
Slovenčina
rozum-e:j:ú
Imperatív
2. os. sg.
2. os. pl
1. os. pl.
54
rozumi-e:j:
rozumi-e:j:cie
rozumi-e:j:my
rozum-e:j:
rozum-e:j:te
rozum-e:j:me
Tento spôsob tvorenia futúra je v slovenčine napríklad v šarišských nárečiach.
183 | S t r a n a
7 VERBÁ (SLOVESÁ – CZASOWNIKI)
7.5.2 Tvorenie imperatívu pri vzoroch IIa., III., IV. triedy
Tvary imperatívu sa tvoria v slovenčine aj pri ostatných vzoroch od indikatívnych prézentných tvarov 3. os. pl. nulovou imperatívnou morfémou bez alternácií alebo imperatívnou
morfémou i po skupine konsonantov (trú  tri!). V poľštine vznikajú pred nulovou imperatívnou koncovkou pravidelné alternácie ako v 2. os. sg. Imperatív slovies týchto tried sa tvorí
z 2. os. sg. či 3. os. pl. indikatívu prézenta alebo syntetického futúra odtrhnutím koncovky
s tematickým vokálom (bierzesz – bierz!, grają – graj!).
IIa.
3. os. pl.
2. os. sg.
Poľština
Slovenčina
biorą (o/e, r/rz)
bierz-e:sz
ber-ú
Imperatív
2. os. sg.
2. os. pl
1. os. pl.
bierz:
bierz-cie
bierz-my
ber:
ber-te
ber-me
a) Nulová imperatívna morféma je v obidvoch jazykoch vtedy, keď sa tvarotvorný základ
končí na jeden konsonant, resp. na konsonantickú skupinu CsC, CsCs: kupmy to!, nie kupuj tego!, odejdź od tego!, zapłać mi!, rób!, otwórz!, włóż baterie!, włącz drukarkę!,
wpisz tekst!, wydrukuj etykietę!; zaczep!, skrzyw!, zabarw!.
Poľština
Slovenčina
2. os. sg.
1. os. pl.
2. os. pl.
2. os. sg.
NULOVÁ IMPERATÍVNA KONCOVKA

proś
zrób
kupuj
bierz
weź
-my
proś-my
zrób-my
kupuj-my
bierz-my
weź-my
-cie
proś-cie
zrób-cie
kupuj-cie
bierz-cie
weź-cie
, -i
pros
urob
kupuj
ber
vezm-i
1. os. pl.
2. os. pl.
-me, -ime
pros-me
urob-me
kupuj-me
ber-me
vezm-ime
-te, -ite
pros-te
urob-te
kupuj-te
ber-te
vezm-ite
Imperatívny tvar 1. os. pl. v poľštine weźmy! (vezmime!) sa podobá na imperatívny tvar
2. os. sg. v slovenčine vezmi! (weź!). Slovenský tvar vezmi! sa líši od poľského tvaru weź!,
keďže nepodlieha pravidlu a). V poľštine pred nulovou imperatívnou morfémou vznikajú aj
alternácie o/ó: zrób!, konsonantické alternácie sú aj v slovenčine: jedia – jedz!.
Pri slovesách I. a IIa. konjugácie sa imperatív tvorí od základu 3. os. pl. prézenta (graj!,
śpiewaj!, graj-my!, śpiewaj-my!, graj-cie!, śpiewaj-cie!). Imperatívny tvar 2. os. sg., 1. os. pl.,
2. os. pl. slovies III. a IV. konjugácie sa tvorí od základu 3. os. sg. prézenta alebo syntetického futúra pomocou nulovej imperatívnej morfémy (pisz!, mów!, usłysz!, pisz-my!, mów-my!,
pisz-cie!, mów-cie!).
b) Imperatívna morféma v slovenčine -i a jej poľský ekvivalent -ij sa využíva vtedy, keď sa
tvorotvorný základ končí na skupinu konsonantov CCs:
IMPERATÍVNA KONCOVKA -IJ
-ij
schudn-ij
przyjm-ij
zaczn-ij
odetchn-ij
-ijmy
schudn-ijmy
przyjm-ijmy
zaczn-ijmy
odetchn-ijmy
-ijcie
schudn-ijcie
przyjm-ijcie
zaczn-ijcie
odetchn-ijcie
IMPERATÍVNA KONCOVKA -I
-i
schudn-i
prijm-i
začn-i
oddýchn-i si
-ime
schudn-ime
prijm-ime
začn-ime
oddýchn-ime si
-ite
schudn-ite
prijm-ite
začn-ite
oddýchn-ite si
184 | S t r a n a
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
Príklady: kraść – oni kradn-ą, (nie) kradnij!, rwać – oni rw-ą, rwij!, odetnij etykietę!, zdejmij!, wyjmij!, naciśnij!.
c) Nulová imperatívna morféma so zánikom interfixu j je iba v slovenčine, ak sa koreň slovesa končí na vokál i alebo y:
ZÁNIK J
ZACHOVANIE J
umyj-
pij-
umyj-my
pij-my
umyj-cie
pij-cie
umy-me
pi-me
umy-
pi-
umy-te
pi-te
Malé rozdiely medzi oboma jazykmi sú v tom, že v poľštine imperatív od slovies, ktorých
základ sa končí na -i/-y (žiť – żyć), sa signalizuje interfigovanou submorfou j: vi! – wij!, użyj!,
ukry! – ukryj!, v slovenčine interfix zaniká.
7.6 KONDICIONÁL
Kondicionálové tvary sú v obidvoch jazykoch zložené z l-ového particípia (bližšie 7.2.4)
a súboru gramatických morfém. V kondicionálových tvaroch sa slovenčina a poľština odlišujú
v samostatných morfémach, ktoré sa v poľštine píšu spolu, v slovenčine sa kondicionálová
morféma by aj gramatické morfémy píšu samostatne: S by som, by si, by sme, by ste. V poľštine sa v kondicionáli gramatické morfémy píšu spolu s l-ovým particípiom slovesa, pripúšťa
sa avšak písať ich aj osobitne: robiłbym/ja bym robił, robiłbyś/ty byś robił.
7.6.1 Kondicionál prézenta
Poľština
SG
1. os.
2. os.
3. os.
PL
1. os.
2. os.
3. os.
Slovenčina
m
f
n
czyt-a:ł-by-m czyt-a:ł-a-by-m (czyt-a:ł-o-by-m)
czyt-a:ł-by-ś czyt-a:ł-a-by-ś (czyt-a:ł-o-by-ś)
czyt-a:ł-by- czyt-a:ł-a-by- czyt-a:ł-o-by-
m. os.
Ostatné rody
czyt-a:l-i-by-śmy
czyt-a:ł-y-by-śmy
czyt-a:l-i-by-ście
czyt-a:ł-y-by-ście
czyt-a:l-i-by-
czyt-a:ł-y-by-
m
čít-a:l by som
čít-a:l by si
čít-a:l by 
f
n
čít-a:l-a by som (čít-a:l-o by som)
čít-a:l-a by si
(čít-a:l-o by si)
čít-a:l-a by 
čít-a:l-o by 
Všetky rody
čít-a:l-i by sme/my by sme čítali
čít-a:l-i by ste/vy by ste čítali
čít-a:l-i by /oni/ony by čítali
Samostatné gramatické morfémy v slovenčine majú charakter enklitík a nachádzajú sa po
prvom prízvučnom slove vo výpovedi v poradí by + som/si/sme/ste, častejšie sú však pred
l-ovým particípiom: ja by som čítala; knihu by som prečítala, keby som mala čas; čítala by
som. Po konjunkciách aby, keby, žeby, sťaby, akoby sa kondicionálová morféma nevyjadruje.
7.6.2 Kondicionál préterita
Poľština
SG
1. os.
2. os.
3. os.
m
był-by-m
czyt-a:ł
był-by-ś
czyt-a:ł
był-by
czyt-a:ł
f
był-a-by-m
czyt-a:ł-a
był-a-by-ś
czyt-a:ł-a
był-a-by
czyt-a:ł-a
Slovenčina
n
(był-o-by-m
czyt-a:ł-o)
(był-o-by-ś
czyt-a:ł-o)
był-o-by
czyt-a:ł-o
m
bol by som
čít-a:l
bol by si
čít-a:l
bol by čít-a:l
f
bola by som
čít-a:l-a
bola by si
čít-a:l-a
bola by čít-a:l-a
n
(bolo by som
čít-a:l-o)
(bolo by si
čít-a:l-o)
bolo by čít-a:l-o
185 | S t r a n a
7 VERBÁ (SLOVESÁ – CZASOWNIKI)
PL
1. os.
2. os.
3. os.
m. os.
byl-i-by-śmy czyt-a:l-i
byl-i-by-ście czyt-a:l-i
byl-i-by czyt-a:l-i
iné
był-y-by-śmy czyt-a:ł-y
był-y-by-ście czyt-a:ł-y
był-y-by czyt-a:ł-y
všetky rody
boli by sme čít-a:l-i/my by sme boli čítali
boli by ste čít-a:l-i/vy by ste boli čítali
boli by čít-a:l-i/oni/ony by boli čítali
Prítomný kondicionál vyjadruje po splnení podmienok potenciálne reálny dej: Prišla by
som, keby som mala čas (= Ak budem mať čas, prídem. – možná realizácia deja).
Minulý kondicionál sa používa na vyjadrenie ireálneho deja: Bola by som prišla, keby
som bola mala čas. (= Nemala som čas, preto som neprišla. – nemožná realizácia deja). Keby
ma ten človek nebol našiel, do rána by som bol zamrzol. (= Našiel ma a ja som nezamrzol).
Kiež by nebol šiel tak rýchlo, nemuselo by sa mu nič stať. Ak je z kontextu ireálnosť jasná,
nahrádza sa prítomným kondicionálom: Ľudia by boli časom naisto k tomu prameňu došli i
peniaze si z neho vybrali, keby medzitým neprišla suchota. Najradšej by boli dedinu od zlosti
zapálili, lenže z toho by nič nemali. V poľštine sa minulý kondicionál tiež často nahrádza prítomným kondicionálom (Byłabym przyszła, gdybym miała czas.).
Prízvukovanie v kondicionáli prézenta v poľštine – gramatické koncovky majú enklitický
charakter: BYlibyśmy czyTAli, BYlibyście czyTAli. Na tretej slabike od konca majú prízvuk
plurálové tvary préterita: BYliśmy, wiDZIEliśmy, jeCHAliście, BYliście. Je to preto, že sloveso
byť bolo pôvodne samostatné a dnes sa môže spájať aj s iným slovom: gdy to zrobiliśmy alebo gdyśmy to zrobili. V singulári je prízvuk pravidelne na druhej slabike od konca: roBIłem,
roBIłeś, RObił. V kondicionáli a préterite je prízvuk na tretej alebo na štvrtej slabike od konca: RObiłbym, roBIłabyś, roBIlibyśmy, zepSUlibyście atď. Morfémy -bym, -byś, -byśmy, byście sa do prízvuku z podobných dôvodov nepočítajú.
7.7 PASÍVUM
Na odsunutie agensa z pozície nominatívu (deagentizáciu) má slovenčina a poľština rovnaké prostriedky, napr. reflexívnu formu, opisnú pasívnu formu, 3. os. pl. s príznakom neurčitosti, prípadne 1. os. pl. s príznakom všeobecnosti, ale odlišujú sa vo využívaní uvedených
prostriedkov.
Rozdiel je v používaní 3. os. pl., ktorá je v slovenčine najfrekventovanejším prostriedkom
deagentizácie, v poľštine je 3. os. pl. obmedzená v zásade len na hovorovú reč: S A zneškodnili ich., Hovorili o tom., Preložili ju sem na vlastnú žiadosť. – P W zeszłym roku ukradli mi
kartę kredytową.
V slovenčine sa reflexívna forma uprednostňuje pred opisnou formou: Pila sa káva aj
čaj., Čo sa o tom vraví?, Teraz sa ponúkla spolupráca firmám., Zaviedlo sa povinné vzdelanie., Čo sa vybojovalo?, Použili sa guľomety. V slovenčine sa obmedzuje najmä opisná forma
so špecifikovaným agensom v inštrumentáli a neexistuje v nej neosobné participiálne pasívum. Hodnotia ju rozporne pedagógovia aj verejnosť./Je hodnotená rozporne pedagógmi aj
verejnosťou., Spracovalo ju ministerstvo školstva /Bola spracovaná ministerstvom školstva.
7.7.1 Reflexívne pasívum
V slovenčine aj v poľštine dochádza pri pasívnej transformácii: a) k deagentizácii (z pozície subjektu vety sa odsunie agent); b) k pasivizácii (do pozície subjektu sa dostáva paciens): Pozývajú sa aj profesori. V tej fabrike sa vyrába celulóza. Porov. príklady na neosobné reflexívne tvary: Zaprasza się profesora., W tej fabryce produkowało się celulozę., Podczas nabożeństwa czyta się Biblię., Będzie się pisać pracę magisterską., Czy możecie mi polecić jakąś książkę filozoficzną, którą będzie się czytało równie miło i przyjemnie., Czytało się
akta sprawy., W tej klasie czytało się książki nie tylko od święta., Cóż, może lepiej czytałoby
się nam Hłaskę, gdybyśmy żyli 40 lat temu., ...a gazety czytałoby się przed ich drukiem.
Okrem týchto reflexívnych tvarov, ktorým zodpovedajú v slovenčine osobné tvary, môžu sa
186 | S t r a n a
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
vyskytovať aj reflexívne pasívne tvary ako v slovenčine, napr. neosobné Písalo sa o tom
v novinách., Stoi się w kolejce. a osobné Jak dziś czytają się ostatnie wiersze Starego Poety?,
Wszystkie te przymiotniki będą się pisać tak samo.
A) Reflexívne osobné pasívum:
Poľština
3. os. pl.
3. os. pl.
będą się czytać/
będą się czytały
czytały się
3. os. pl.
czytałyby się
3. os. pl.
INDIKATÍV – PRÉZENT
Nominatív
książki
čítajú sa
INDIKATÍV– FUTÚRUM
Nominatív
książki
budú sa čítať
czytają się
3. os. pl.
Slovenčina
byłyby się czytały
INDIKATÍV– PRÉTERITUM
Nominatív
książki
čítali sa
KONDICIONÁL – PRÉZENT
Nominatív
książki
čítali by sa
KONDICIONÁL – PRÉTERITUM
Nominatív
książki
boli by sa čítali
Nominatív
knihy
Nominatív
knihy
Nominatív
knihy
Nominatív
knihy
Nominatív
knihy
B) Reflexívne neosobné deagentívum:
Poľština
3. os. sg.
czyta- się
3. os. sg.
będzie się czytać/
będzie się czytało
3. os. sg.
3. os. pl.
3. os. sg.
3. os. pl.
3. os. sg.
3. os. pl.
czytało się
czytało się
czytałoby się
czytałoby się
byłoby się czytało
byłoby się czytało
Slovenčina
INDIKATÍV – PRÉZENT
Akuzatív
książkę
číta- sa
INDIKATÍV– FUTÚRUM
Akuzatív
książkę
bude sa čítať
INDIKATÍV– PRÉTERITUM
Akuzatív
książkę
čítala sa
książki
čítali sa
KONDICIONÁL – PRÉZENT
Akuzatív
książkę
čítala by sa
książki
čítali by sa
KONDICIONÁL – PRÉTERITUM
Akuzatív
książkę
bola by sa čítala
książki
boli by sa čítali
Nominatív
kniha
Nominatív
kniha
Nominatív
kniha
knihy
Nominatív
kniha
knihy
Nominatív
kniha
knihy
187 | S t r a n a
7 VERBÁ (SLOVESÁ – CZASOWNIKI)
7.7.2 Participiálne pasívum
Participiálne pasívum sa skladá so samostatných gramatických morfém a n-/t-ového particípia (bližšie o jeho tvorení 7.2.6) a tvorí sa len od tranzitívnych slovies. V slovenčine je to
pre dokonavé aj nedokonavé verbá súbor GM je/sú, bol/a/o/i, bol/a/o/i by, bude/budú,
v poľštine: a) jest/był/będzie + a n-/t-ové particípium nedokonavej formy; b) został/zostanie
+ a n-/t-ové particípium dokonavej formy.
Poľština
Slovenčina
INDIKATÍV – PRÉZENT
SG
1. os.
2. os.
3. os.
PL
1. os.
2. os.
3. os.
jestem wołany/a/e
jesteś wołany/a/e
jest wołany/a/e
jesteśmy wołani/e
jesteście wołani/e
są wołani/e
N
N
som volaný/á/é
si volaný/á/é
klient/ka/dziecko je volaný/á/é
klient/ka/dieťa
klienci/klientki
sme volaní/é
ste volaní/é
sú volaní/é
klienti/klientky
A) Pasívum od imperfektív:
Poľština
SG
1. os.
2. os.
3. os.
PL
1. os.
2. os.
3. os.
Slovenčina
INDIKATÍV– FUTÚRUM IMPERFEKTÍV
N
będę wołany/a/e
budem volaný/á/é
będziesz wołany/a/e
budeš volaný/á/é
będzie wołany/a/e
klient/ka/dziecko bude volaný/á/é
będziemy wołani/e
będziecie wołani/e
będą wołani/e
klienci/klientki
budeme volaní/é
budete volaní/é
budú volaní/é
N
klient/ka/dieťa
klienti/klientky
B) Pasívum od perfektív:
Poľština
SG
1. os.
2. os.
3. os.
PL
1. os.
2. os.
3. os.
Slovenčina
INDIKATÍV– FUTÚRUM PERFEKTÍV
N
zostanę zawołany/a/e
budem zavolaný/á/é
zostaniesz zawołany/a/e
budeš zavolaný/á/é
zostanie zawołany/a/e
klient/ka/dziecko bude zavolaný/á/é
zostaniemy zawołani/e
zostaniecie zawołani/e
zostaną zawołani/e
klienci/klientki
budeme zavolaní/é
budete zavolaní/é
budú zavolaní/é
N
klient/ka/dieťa
klienti/klientky
188 | S t r a n a
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
A) Pasívum od imperfektív:
Poľština
SG
1. os.
2. os.
3. os.
PL
1. os.
2. os.
3. os.
Slovenčina
INDIKATÍV– PRÉTERITUM IMPERFEKTÍV
N
byłem/am wołany/a
bol/a/o som volaný/á/é
byłeś/aś/oś wołany/a/e
bol/a/o si volaný/á/é
był/a/o wołany/a/e
klient/ka/dziecko bol/a/o volaný/á/é
byliśmy/byłyśmy wołani/e
byliście/byłyście wołani/e
byli/były wołani/e
klienci/klientki
boli sme volaní/é
boli ste volaní/é
boli volaní/é
N
klient/ka/dieťa
klienti/klientky
B) Pasívum od perfektív:
Poľština
SG
1. os.
2. os.
3. os.
PL
1. os.
2. os.
3. os.
Slovenčina
INDIKATÍV– PRÉTERITUM PERFEKTÍV
N
zostałem/am zawołany/a
bol/a/o som zavolaný/á/é
zostałeś/aś/oś zawołany/a/e
bol/a/o si zavolaný/á/é
został/a/o zawołany/a/e
klient/ka/dziecko bol/a/o zavolaný/á/é
zostali/zostałyśmy zawołani/e
zostali/zostałyście zawołani/e
zostali/zostały zawołani/e
klienci/klientki
boli sme zavolaní/é
boli ste zavolaní/é
boli zavolaní/é
N
klient/ka/dieťa
klienti/klientky
A) Pasívum od imperfektív:
Poľština
SG
1. os.
2. os.
3. os.
PL
1. os.
2. os.
3. os.
Slovenčina
KONDICIONÁL – PRÉZENT IMPERFEKTÍV
N
był/a/obym wołany/a/e
bol/a/o by som volaný/á/é
był/a/obyś wołany/a/e
bol/a/o by si volaný/á/é
był/a/oby wołany/a/e
klient/ka/dziecko bol/a/o by volaný/á/é
byli/łybyśmy wołani/e
byli/łybyście wołani/e
byli/łyby wołani/e
klienci/klientki
boli by sme volaní/é
boli by ste volaní/é
boli by volaní/é
N
klient/ka/dieťa
klienti/klientky
B) Pasívum od perfektív:
Poľština
SG
1. os.
2. os.
3. os.
PL
1. os.
2. os.
3. os.
Slovenčina
KONDICIONÁL – PRÉZENT PERFEKTÍV
N
został/a/obym zawołany/a/e
bol/a/o som zavolaný/á/é
został/a/obyś zawołany/a/e
bol/a/o si zavolaný/á/é
został/a/oby zawołany/a/e
klient/ka/dziecko
bol/a/o zavolaný/á/é
zostali/łybyśmy zawołani/e
zostali/łybyście zawołani/e
zostali/łyby zawołani/e
klienci/klientki
boli sme zavolaní/é
boli ste zavolaní/é
boli zavolaní/é
N
klient/ka/dieťa
klienti/klientky
189 | S t r a n a
7 VERBÁ (SLOVESÁ – CZASOWNIKI)
7.7.2.1 Neosobné participiálne pasívum:
Poľština
Slovenčina
INDIKATÍV– PRÉTERITUM
A
profesora/-ów
zavolali profesora/profesorov
KONDICIONÁL – PRÉZENT
A
profesora/-ów
zavolali by profesora/profesorov
zawołano
zawołano by
Nezvyčajným jazykovým prostriedkom je v poľštine neosobné pasívum v préterite so zachovaním akuzatívu: Zaproszono profesora. Na miesiąc zamknięto halę sportową. Akuzatív
sa zachováva ako pri reflexívnych deagentných tvaroch: Zaprasza się profesora. W tej fabryce produkowało się celulozę.
7.7.3 Rezultatívum
Tvary na vyjadrenie výsledného stavu (rezultatívum) sa pokladajú za slovanské perfektum, vyjadrujú výsledok predtým prebiehajúceho procesu. V oboch jazykoch sa tvoria sponou
(najčastejšie byť) a n-/t-ovým particípiom dokonavých slovies: S Horná stena je vyrobená zo
smaltovaného plechu, v strede s otvorom pre dvierka. Na spodnej strane hornej steny sú navarené štyri držiaky, v ktorých sú uložené puzdrá matíc s maticami na uchytenie hornej steny
k nádrži. – P Obiad jest ugotowany. Towar jest wyprodukowany poza Polską. Górna część
budynku jest pomalowana na zielono. Teatr był wyremontowany. Buty były wyczyszczone,
wyglądały jak nowe. (bližšie pozri 10.8.5). V slovenčine aj v poľštine je to v prézente veľmi
frekventovaný prostriedok (Sokolová, 1993).
Poľština
Slovenčina
INDIKATÍV – PRÉZENT
SG
1. os.
2. os.
3. os.
PL
1. os.
2. os.
3. os.
N
jestem zawołany/a/e
jesteś zawołany/a/e
jest zawołany/a/e
jesteśmy zawołani/e
jesteście zawołani/e
są zawołani/e
N
pacient/ka/dziecko
som zavolaný/á/é
si zavolaný/á/é
je zavolaný/á/é
pacient/ka/dieťa
pacienci/pacientki
sme zavolaní/é
ste zavolaní/é
sú zavolaní/é
pacienti/pacientky
7.8 KONJUGÁCIA NAJFREKVENTOVANEJŠÍCH SLOVIES
INDIKATÍV – PRÉZENT
SG
1. os.
2. os.
3. os.
PL
1. os.
2. os.
3. os.
Poľština
Slovenčina
Poľština
Slovenčina
być
jestem
jesteś
jest
byť
som
si
je (jesto, niet)
1. os.
2. os.
3. os.
mieć
mam
masz
ma
mať
mám
máš
má
jesteśmy
jesteście
są
sme
ste
sú
1. os.
2. os.
3. os.
mamy
macie
mają
máme
máte
majú
190 | S t r a n a
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
INDIKATÍV – PRÉTERITUM
SG
Poľština
Slovenčina
1. os. m/f/n
2. os. m/f/n
3. os. m/f/n
PL
1. os. m/iné
2. os. m/iné
3. os. m/iné
byłem/am/(om)
byłeś/aś/(oś)
był/a/(o)
bol/a/(o) som
bol/a/(o) si
bol/a/(o)
byliśmy/łyśmy
byliście/łyście
byli/ły
boli sme
boli ste
boli
Poľština
Slovenčina
1. os. m/f/n
2. os. m/f/n
3. os. m/f/n
miałem/am/(om)
miałeś/aś/(oś)
miał/a/(o)
mal/a/(o) som
mal/a/(o) si
mal/a/(o)
1. os. m/iné
2. os. m/iné
3. os. m/iné
mieliśmy/miałyśmy
mieliście/miałyście
mieli/miały
mali sme
mali ste
mali
INDIKATÍV – FUTÚRUM
SG
Poľština
Slovenčina
1. os.
2. os.
3. os.
PL
1. os.
2. os.
3. os.
będę
będziesz
będzie
budem
budeš
bude
będziemy
będziecie
będą
budeme
budete
budú
Poľština
Slovenčina
bądź
bądźcie
bądźmy
buď
buďte
buďme
Poľština
Slovenčina
1. os.
2. os.
3. os.
będę miał/ła/ło//mieć
będziesz miał/ła/ło//mieć
będzie miał/ła/ło//mieć
budem mať
budeš mať
bude mať
1. os.
2. os.
3. os.
będziemy mieli/miały//mieć
będziecie mieli/miały//mieć
będą mieli/miały//mieć
budeme mať
budete mať
budú mať
Poľština
Slovenčina
IMPERATÍV
2. os. sg.
2. os. pl.
1. os. pl.
2. os. sg. miej
2. os. pl. miejcie
1. os. pl. miejmy
maj
majte
majme
7.8.1 Negácia
V poľštine sa pri negovaní slovesného tvaru vždy mení forma akuzatívu na tzv. záporový
genitív: mam książkę – nie mam książki, kupiłam bułki – nie kupiłam bułek, czytałam dzisiejszą gazetę – nie czytałam dzisiejszej gazety, karmiła dziecko – nie karmiła dziecka. Negácia
pri slovese byť je špecifická. V poľštine sa spona byť neguje pravidelne ako v slovenčine jest
wesoły, nie jest wesoły. Pri plnovýznamovom slovese byť sa v slovenčine môže použiť pravidelný negovaný tvar nie je: je doma, nie je doma, ale aj špecifický tvar niet, ktorý si vždy vyžaduje záporový genitív: niet ho doma. V poľštine sa pri negovaní plnovýznamového slovesa
byť používa v prézente negovaný tvar slovesa mieć so záporovým genitívom: Jestem na uniwersytecie. – Nie ma mnie na uniwersytecie. V préterite a futúre sa plnovýznamové sloveso
byť neguje pravidelne ako spona byť: nie było/nie będzie + so zmenou akuzatívu na genitív:
Byliśmy w Bratysławie. – Nie było nas w Bratysławie., Będziesz w domu. – Nie będzie cię
w domu. Variantne sa používa aj Nie jestem na uniwersytecie. a Nie byliśmy w Bratysławie.
7.9 SLOVESNÝ VID
7.9.1 Nedokonavé formy
Slovesá, ktoré vyjadrujú neohraničený (resp. zvyčajný, opakujúci sa) dej, sú nedokonavé
(imperfektívne). Pri ich použití sa neberie zreteľ na ukončenosť alebo zavŕšenosť deja, ale na
jeho priebeh:
191 | S t r a n a
7 VERBÁ (SLOVESÁ – CZASOWNIKI)
Čo ste robili včera? Kupovali ste si nové knihy? (neohraničený dej v minulosti)
Čo tu robíte? Kupujete si noviny? (neohraničený dej v prítomnosti)
Kupujete si niekedy noviny? (neohraničený dej; zvyčajný, neaktuálny dej)
Budete si ešte niečo kupovať? (neohraničený dej v budúcnosti).
7.9.1.1 Imperfektíva sa tvoria v rámci aspektových korelácií v slovenčine sufixálnymi
modifikačnými vidotvornými morfémami -ov-, -áv-/-iav-/-av-, -iev-, -úv-, -v-, pričom tu existuje výrazná homonymia slovotvorných a vidotvorných sufixov. Sufix -ov- je približne rovnako využívaný slovotvorne (pracovať) aj vidotvorne (kúpiť → kupovať), sufixy -áv-/-iav-/-avsa viac využívajú vidotvorne (priznať → priznávať, predčítavať, rozmeriavať) než pri frekventatívach (volávať), sufix -iev- je častejšie slovotvorný (robievať) než vidotvorný (zvečeriť
sa → zvečerievať sa), sufix -v- je vidotvorný (ukryť → ukrývať) a sufix -úv- je vidotvorný len
výnimočne (očariť → očarúvať). Aj pri tvorení slovies sa už začína uvažovať o konverznom
charaktere tvorenia vidu. V tomto význame používame termín vidotvorná transflexia na tvorenie imperfektív bez sufixu zmenou konjugačného typu na vzor chytať: vrátiť → vracať,
umrieť → umierať, pomôcť → pomáhať, vyrobiť → vyrábať.
7.9.1.2 Imperfektíva sa v poľštine tvoria v rámci aspektových korelácií sufixálnymi modifikačnými vidotvornými morfémami -ow-, -yw-/-iw-, -w-. Sufix -ow-, -yw-/-iw- je približne
rovnako využívaný slovotvorne (pracować) aj vidotvorne (kupić → kupować, związać →
związywać, zyskać → zyskiwać), sufix -w- je skôr vidotvorný (ukryć → ukrywać). Aj
v poľštine sa využíva vidotvorná transflexia na tvorenie imperfektív bez sufixu zmenou konjugačného typu na vzor pytać: wrócić → wracać, zwiększyć → zwiększać, pomóc → pomagać, zwinąć → zwijać.
7.9.2 Dokonavé formy
Slovesá, ktoré vyjadrujú dej ohraničený (ukončený alebo zavŕšený) v minulosti alebo
v budúcnosti, sú dokonavé (perfektívne). Ohraničenosť deja znamená predovšetkým jeho
komplexnosť:
Kúpila som si nový kabát. (dej ohraničený/komplexný, zavŕšený v minulosti)
Zajtra si kúpime nové topánky. (dej ohraničený/komplexný, zavŕšený v budúcnosti).
7.9.2.1 Perfektíva v slovenčine sa tvoria v rámci aspektových korelácií hlavne prefixálnymi modifikačnými morfémami z-/s-/zo-, za-, na-, po-, vy-, o-, u-, zriedkavo pre-, pri-, roz-,
vz-, ob-, od-, vo-, napr. zorganizovať, sformalizovať, zošedivieť, zablokovať, naučiť, pochváliť,
vydezinfikovať, opýtať sa, urobiť; prečítať, prichystať, rozdrviť, vzbúriť sa, odvysielať, vopchať. Rozlišujeme slovotvorné prefixy (zletieť, stočiť, zoskočiť, zaletieť, povymýšľať, vyletieť, napiecť, nadbehnúť, oklamať, ukryť, podkovať, preletieť, rozotrieť, doletieť, odletieť)
a vidotvorné prefixy (zblednúť, sformovať, zošedivieť, zablokovať, pochváliť, vydezinfikovať,
naučiť, opýtať sa, urobiť), ktoré ďalej delíme na „čisto“ vidotvorné prefixy (nahnevať sa, spáchať, zorganizovať, poprosiť, požiadať) a subsumpčné vidotvorné prefixy. Subsumpčné prefixy sa významom prekrývajú so sémou slovesa, stávajú sa tak redundantné a slúžia len ako
vidotvorné (nakresliť, skrížiť, speniť, zlepiť, rozštiepiť, pocínovať, pomädliť).
7.9.2.2 Perfektíva sa tvoria v poľštine v rámci aspektových korelácií hlavne prefixálnymi
modifikačnými morfémami z-/ze-, za-, na-, po-, wy-, o-, u-, zriedkavo prze-, przy-, roz-, wz-,
od-, we-, napr. zorganizovać, zrobić, powiesić, osiwieć, zablokować, napisać, pochwalić, wydezynfekować, zapytać/spytać, zrobić; przeczytać, przygotować, rozmiażdżyć, wzburzyć się,
wepchnąć/wepchać/wsadzić (vopchať).
192 | S t r a n a
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
7.9.3 Aspektové korelácie
Väčšina slovenských slovies tvorí vidové dvojice, ale existujú aj jednovidové imperfektíva a jednovidové perfektíva, resp. obojvidové slovesá:
a) imperfektíva tantum sú napr. modálne slovesá (musieť, chcieť, smieť, vedieť); statické
slovesá (stáť, visieť, vyzerať), procesné slovesá (pršať, snežiť, mrznúť, svitať), frekventatíva vyjadrujúce opakovanosť (mávať, patrievať, chodievať, myslievať), determinujúce
a indeterminujúce slovesá typu ísť – chodiť a i. V poľštine napr.: bać się, leżeć, wiedzieć,
koczować, być, mieć, musieć, biegać.
b) perfektíva tantum sú napr. distributívne slovesá (poodnášať, poroznášať, povymýšľať,
ponavštevovať, povyhrávať, pochodiť), slovesá časovo ohraničujúce jednu fázu priebehu
(časť deja) – rozosmiať sa, rozplakať sa, zaštekať, vzplanúť, docestovať, dočkať sa, dodýchať. Jednorazové semelfaktitívne (zjajknúť, udrieť, seknúť), početnú skupinu slovies vylučujúcich imperfektívnosť tvoria intenzitné slovesá vyjadrujúce rôznu mieru (zaplávať
si, posedieť si, nasedieť sa) a i. V poľštine: capnąć; owdowieć.
c) obojvidové slovesá sú predovšetkým prevzaté lexémy: delegovať, konfiškovať, stabilizovať, politizovať, univerbizovať, akceptovať, devalvovať, determinovať, demontovať atď.,
z domácich darovať, obetovať, pomstiť sa, mstiť sa ap. V poľštine napr.: abdykować,
adaptować. Po zdomácnení vytvárajú vidové dvojice, porov. P zaadaptować, S skomprimovať.
7.9.4 Identifikácia vidových foriem
Identifikácia vidových foriem je v oboch jazykoch možná pomocou morfémovej štruktúry slovies.
A) Imperfektíva sú tie verbá, ktoré majú morfémovú štruktúru:
a) koreň + koncovka, napr. pís-a:ť, čít-a:ť – pis-a:ć, czyt-a:ć;
Výnimkami sú tieto jednoduché perfektíva: bozkať, dať, hodiť, chopiť sa, chytiť, kúpiť, lapiť, nechať, pustiť,
raniť, riecť, skočiť, sľúbiť, stať sa, streliť, vrátiť, skúsiť, určiť, získať.
b) koreň + sufix + koncovka so sufixmi -ov-, -áv-/-iav-/-av-, -iev-, -úv-, -v-, -k-: prac-ova:ť, d-áv-a:ť, kup-ov-a:ť – prac-ow-a:ć, d-aw-a:ć, kup-ow-a:ć;
c) slovesá so štruktúrou <prefix + koreň> + sufix + koncovka (-ov-, -áv-/-iav-/-av-,
-iev-, -úv-, -v-, -k-, okrem sufixu -núť) sú sekundárne imperfektíva, ak vznikli sufixáciou
prefixálnych perfektív: za-pis-ov-a:ť – za-pis-yw-a:ć;
Výnimkami sú slovesá s tou istou štruktúrou, ak vznikli sekundárnou prefixáciou imperfektív prefix + <koreň + sufix + koncovka>: nadiktovať, porov. B.b).
d) <prefix + koreň> + koncovka ako sekundárna imperfektivizácia prefixálnych slovies
vidovou transflexiou – zmenou konjugačného typu na vzor chytať s predĺžením, prípadne
skrátením koreňovej morfémy a s konsonantickými alternáciami: po-môc-ť → po-máha:ť, na-zv-a:ť → na-zýv-a:ť – po-móc- → po-mag-a:ć, na-zw-a:ć → na-zyw-a:ć. Okrem
toho imperfektívne sú v slovenčine slovesá s dlhým prefixom: (ná)sobiť, (nená)vidieť,
(pô)sobiť, súvisieť, závisieť, záležať. Osobitnou skupinou sú tu supletívne imperfektíva s koreňmi -chádz-, -klad-: nachádzať, obchádzať, odchádzať, pokladať, prechádzať,
premýšľať, prestierať, prezerať si, prechádzať, prekladať, prichádzať, rozchádzať sa,
schádzať, skladať, vchádzať, vychádzať, zakladať;
e) koreň + sufix -n-ú:ť, ak sú to deadjektívne slovesá, napr. blednúť, chladnúť, chudnúť –
bladnąć, chłodnąć, chudnąć, ďalej sú to procesné slovesá: hasnúť, mrznúť – gasnąć, marznąć, resp. majú osobitnú konjugáciu: hynúť – ginąć.
Výnimkami sú semelfaktitívne slovesá, napr. bodnúť (porov. B.d).
193 | S t r a n a
7 VERBÁ (SLOVESÁ – CZASOWNIKI)
B) Perfektíva sú slovesá s morfémovou štruktúrou:
a) prefix + <koreň + koncovka>, ktoré vznikli prefigovaním neodvodených slovies
(A.a): do-pís-a:ť, po-môc-ť – do-pis-a:ć, po-móc-. Môže ísť aj o sekundárne vidotvorné
prefigovanie (často ako subsumpcia): napísať, počkať, prečítať, privítať, rozkrojiť, skončiť, ušiť, zapamätať si, zjesť – napisać, poczekać, przeczytać, przywitać, rozkroić, skończyć, uszyć, zapamiętać, zjeść;
b) prefix + <koreň + sufix + koncovka>, ak vznikli sekundárnou prefixáciou imperfektív: namaľovať, poďakovať sa, skomponovať, vybudovať – namalować, podziękować,
skomponować, wybudować.
Výnimkami sú slovesá so sekundárnou imperfektivizáciou: prefix + <koreň + koncovka>
ako sekundárna imperfektivizácia prefixálnych slovies vidovou transflexiou (porov. A.d).
c) prefix + <koreň + sufix -n-ú:ť/-n-u:ť>: dosiahnuť, zamknúť, schudnúť – osiągnąć,
zamknąć, schudnąć;
d) koreň + sufix -n-ú:ť: perfektíva sú jednorazové slovesá (semelfaktitíva) vyjadrujúce
pohyb a zaujatie polohy (kľaknúť, kopnúť – klęknąć, kopnąć), jednorazové procesy
(kýchnuť – kichnąć), jednorazové expresívne, často deinterjekčné slovesá (ďobnúť, čľapnúť – dziobnąć, chlupnąć). Zriedkavo tu nejde o jednorazovosť: stihnúť, všimnúť si; minúť – minąć.
Výnimkami sú deadjektívne slovesá, napr. blednúť, bohatnúť (porov. A.e).
ÚLOHY K 7. LEKCII
1.
Utvorte od tvarov 3. os. sg.:

S
a) 1. os. sg., 1. os. pl. a 3. os. pl. prézenta aktíva, 2. os. sg. imperatívu,
b) infinitív, verbálne substantívum
píše, môže, nesie, kvitne, pletie, lezie, tlčie, vlečie, trasie sa, vedie, vezie, berie, perie, vezme,
ženie sa, orie, kĺže sa, kúpe, češe, umrie, pečie, tečie, tisne, vypne, napne, začne, kryje, žartuje, prosí, ohlási, odprosí, trpí, hojí sa, stojí, triedi, visí, leží, naloží, sadí, súvisí, vypláca, púšťa, vešia, ochorie, rozumie, hádže, chytá, bije, ide, vonia, sedí, má, umyje, žije, vraví, vidí,
vie, počuje, žne (trávu), najme (niekoho), drží
P
a) 1. os. sg., 1. os. pl. a 3. os. pl. prézenta aktíva, 2. os. sg. imperatívu,
b) infinitív, verbálne substantívum
pisze, może, niesie, bierze, kąpie, czesze, umrze, boi się, jest, ma, czyta, mierzy, błądzi, prosi,
piecze, miele, je, tnie, śpi, strzyże, wie, kopnie, da, weźmie, biegnie, robi, wozi, pozna,
zmierzy, zabarwi, zemdleje, usłyszy, wysunie, ogrzeje, otworzy, zwiąże, wycierpi, ochrzci
194 | S t r a n a
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
2.

Nahraďte infinitívy prézentnými tvarmi:
S
1. Čestní ľudia (neklamať). 2. Návštevníci (môcť) využívať bazén. 3. Žiaci (písať) namiesto
perom ceruzkou. 4. Zajace najradšej (chrumkať) čerstvú vňať. 5. Dopoludnie strašne (vliecť
sa). 6. Ja však (nemôcť) dlho čakať. 7. Samozrejme vám rada (pomôcť). 8. Katka na nás milo
(usmievať sa). 9. Vierka, čo (niesť) v tej taške? 10. Oni nám všetko (závidieť). 11. Ja (myslieť
si), že vám rodičia (chcieť) kúpiť toho psa. 12. Veľmi rád (on – šoférovať) nákladné autá. 13.
Neboj sa, to CD tu určite niekde (ty – nájsť). 14. Tie nové topánky ma (tlačiť) na päte.
3.
Tvorte prézentné tvary slovies v sg. aj pl. a priraďte k nim vhodné substantíva:
S
skákať, bežať rýchlo, kotkodákať, lietať, spievať, plávať, kvákať, žmúriť oči, šplhať po stromoch, zavýjať, plaziť sa
(mačka, lastovička, hyena, žaba, levica, kačica, vretenica, opica, užovka, panda, veverička)
4.
Doplňte prézentné tvary slovesa nebyť (porovnajte s poľským pravopisom):

S
1. Milka, prečo dnes ..................... v škole? 2. Ja ............. chorý. 3. Počúvaj, ................... to
čudné? 4. Oni asi ..................... doma. 5. Už dlho .................. susedmi. 6. ................ ti ten sveter priveľký? 7. Toto ................... filmy pre mládež. 8. Ani vy ................... podozriví.
5.
Negujte tvary slovesa byť:
S
1. My sme jeho rodičia. 2. Sme tu sami. 3. Michal je môj typ. 4. Tieto košele sú zľavnené.
5. Vy ste ich priatelia? 6. Ja som Timkova spolužiačka. 7. Veď oni sú v tejto oblasti odborníci. 8. Nábytok v tejto miestnosti je nový. 9. Je ti niečo?
6.

Tvorte aktívne particípium:
S
písať, viazať, vážiť, sedieť, chváliť, baliť, honiť, kropiť, česať, čítať, biť, šiť, súvisieť, žať
P
pisać, wiązać, ważyć, siedzieć, chwalić, pakować, gonić, kropić, czesać, czytać, bić, szyć,
wiązać się, żąć
7.
Tvorte tvary préterita (-l, -la, -lo, -li) a priraďte k nim vhodné slová:
S
byť, viezť, padnúť, kľaknúť si, zaspať, tisnúť sa k sebe, minúť, začať spievať, chytať, kupovať, piecť, písať, variť, stáť, nebáť sa, smiať sa, vyhrať, želať si niečo, ísť, zjesť, prečítať,
mať, chcieť, otvoriť, povedať niečo, vziať so sebou
(deti, vojaci, ženy, všetci, zvieratá, dievčatá, vtáky, rybári, gazdinka, koláče, bielizeň, domy,
rožky, peniaze, oblok, hodiny, reprezentanti, román, sestry, chlapček, hostia, turisti, kamarátky, rodičia)
195 | S t r a n a
7 VERBÁ (SLOVESÁ – CZASOWNIKI)
8.
Doplňte koncovky:

S
1. Všetk.. okná bol.. otvoren.. . 2. Hrav.. šteňatá sa Petríkovi veľmi páčil.. . 3. Rodičia umrel..
a deti žil.. u príbuzných. 4. Oddiely vojakov pochodoval.. ulicami. 5. Jesenné dni sa krátil.. .
6. Česko a Poľsko podpísal.. ďalšie zmluvy. 7. Sestry už bol.. doma. 8. Evka a Danka by
chcel.. študovať psychológiu. 9. Mrazy povolil.. a snehuliaky na sídlisku sa začal.. topiť. 10.
Pripravoval.. sme sa s Katkou na skúšku. 11. Kolegyne už odcestoval.. domov.
9.
Doplňte gramatické koncovky a tvary:

S
1. Lež... a čít.... 2. Dedinu obkoles... lesy. 3. Dievča hr... tenis. 4. Matka starostlivo oddeľ...
bielok od žĺtka. 5. Cesto sa ..... (liať) rovno na plech. 6. ..... (použiť) ich vo vetách! 7. Zač.....š
už konečne písať? 8. Myslím, teda ... . 9. Ty .... spievala? 10. Stoj.... to iba 20 korún.
10. Z uvedených infinitívov utvorte tvary imperatívu pre 2. os. sg. a zovšeobecnite pravidlo o jeho tvorení (od ktorého tvaru a ktorými imperatívnymi morfémami sa tvorí):

S
kosiť, prosiť, liečiť, piť, kryť, umyť, biť, žiť, presvedčiť, určiť, zhoršiť, zväčšiť, pomastiť,
zauzdiť, rozlúštiť, poštátniť, urýchliť, vyprázdniť, zlepšiť, upozorniť, zmäkčiť, pozvať, fajčiť,
mumlať, poslať, začať, vypäť, vypnúť, prijať, odnímať, chcieť, potrestať, nepáchať, neluhať,
plávať, skákať, ísť, pozrieť, prísť, nerobiť, nesadať, nesadnúť, nečakať, nedať, nedávať, neplakať, neostať, neostávať
11. Tvorte imperatív od infinitívov v zátvorke a porovnajte s poľštinou:

S
a) 2. os. sg. a pl.:
1. (Nerobiť) hlúposti. 2. (Napiť sa) poriadne. 3. (Umyť) tie jablká pod tečúcou vodou. 4. (Nebiť sa), veď ste kamaráti. 5. Prosím ťa, (pustiť) toho psa dnu. 6. (Vrátiť sa), prosím vás, čo
najskôr. 7. (Určiť) termín, kedy máme prísť. 8. (Nebáť sa), dobre to dopadne. 9. (Upiecť) nám
niečo dobré. 10. Na jeseň (prikryť) ruže napríklad vrstvou lístia. 11. (Pomôcť) mamičke
s nákupmi. 12. (Upratať) riad zo stola. 13. (Priniesť) mi, prosím, tie časopisy. 14. (Nefajčiť)
nám tu! 15. (Opýtať sa) Danky, kedy bude obed. 16. (Dovoliť) nám zostať pri Samkovi.
17. (Pochváliť) Petríka, zaslúži si to. 18. (Odísť) odtiaľto! 19. (Napísať) nám, kedy vás máme
čakať na stanici. 20. (Chcieť) od nich potvrdenie o zaplatení. 21. (Poslať) nám e-mail.
b) 1. os. pl.:
1. (Urobiť si) prestávku a (zaspievať si). 2. (Vžiť sa) do jeho situácie. 3. (Pripraviť) pre nich
prekvapenie. 4. (Zamyslieť sa) spoločne nad týmto problémom. 5. (Uctiť si) ich pamiatku.
6. (Využiť) túto mimoriadnu ponuku. 7. (Dohodnúť sa) na ďalšom postupe. 8. (Minimalizovať) možnosť chýb. 9. (Nebyť) k týmto negatívnym javom v spoločnosti ľahostajní. 10. (Pozvať) teda všetkých najbližších príbuzných. 11. (Brániť) slobodu slova! 12. (Dodržať) termín
odovzdania rukopisu. 13. (Zvoliť) radšej iný postup.
196 | S t r a n a
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
12. Od slovies v zátvorke tvorte tvary 1. os. sg.:

S
1. Zajtra (prísť) o siedmej a ihneď po správach sa (začať) učiť. 2. (Napísať) jej aspoň zopár
riadkov. 3. (Ukázať) vám, ako sa zdobí perník. 4. Za Jožkom ja už dávno (neplakať). 5. Ten
sľúbený recept ti (poslať). 6. Dúfam, že sa (neporezať). 7. Počkaj, (učesať) ťa. 8. Ver mi, ja
(neklamať). 9. Neboj sa, (pozrieť sa) na to. 10. (Nepotrebovať) vašu pomoc. 11. Určite na vás
(spomenúť si). 12. Rada vašu dizertáciu (prečítať si). 13. (Môcť) sa s nimi dohodnúť. 14.
(Priniesť) vám šálku čaju. 15. Svetrík (vyprať) v Perwolle. 16. (Upiecť) vám čučoriedkový
koláč. 17. (Mrznúť) tu už vyše hodiny. 18. Poďte ďalej, veď ja (nehrýzť). 19. (Zobrať) si
všetky svoje veci a (odísť) k mame. 20. Iba na tejto fotografii (smiať sa). 21. Teším sa, ako
u starej mamy (odpočinúť si). 22. Určite na niečo (zabudnúť). 23. (Natrieť) vám chlieb maslom a lekvárom. 24. (Skúšať) novú cvičebnú zostavu. 25. (Ušiť) záves do izby. 26. Ja už naozaj (nevládať). 27. Vyššie už (neliezť), lebo (báť sa), že (spadnúť) a (zabiť sa).
13. Tvorte prechodníky:

S
1. Paulínka vošla do dverí (plakať). 2. Deti sa ženú do izby, (pripomínať) veľkú vodu. 3. Potom sa váhavo pustil za ostatnými, (opierať sa) o steny domov. 4. „A pred ním nesmiem,“
riekla šeptom, (ukázať) k dverám. 5. (Spúšťať sa) stráňou dolu, stretli rad stromov, rozkošatených do priestoru. 6. Veľký strieborný mesiac díval sa spoza čerešne, (dávať) obrazu nezabudnuteľný výzor.
P
1. Marysia siedziała w kuchni, (pić) leniwie kawę. 2. Stali i patrzyli, (śmiać się) od ucha do
ucha. 3. Pracuje sam, (zarabiać) 700 zł miesięcznie. 4. Niepokoiłem się, (czekać) na wyniki
obserwacji psa. 5. Rozmyślam, często nie (spać) po nocach. 6. (Wracać) z pracy autobusem,
zabiera dzieci z przedszkola i po drodze robi zakupy.
14. Od slovies utvorte pasívne particípium a verbálne substantívum. Porovnajte
s poľštinou.

S
zaťať päsť – zaťať sekeru, napäť lano – napnúť sily, rozopäť krídla – rozopnúť kabát, vypnúť
prúd – vypäť sa k výkonu, zatknúť – zatýkať zločinca; vyhlásiť, brúsiť (nože), myslieť, súdiť,
blúdiť, šľachtiť, miesiť (cesto), miešať lyžičkou, mraziť (na chrbte) – mraziť (mäso), vyobraziť, vyhradiť (miesto), ohroziť, pohostiť
15. Tvorte futúrum pomocou jednoduchých slovesných tvarov:

S
1. Zriedkavo lama človeka aj (uhryznúť). 2. A čo teda raz (oni – povedať), to väčšinou platí.
3. Čaká, kým (ja – nesadnúť si), a keď sa aj sama usadí, ďakuje. 4. Končím s nádejou, že mi
tiež (ty – poslať) odkaz. 5. Keď chcete študovať filmovú réžiu, dejiny umenia, psychológiu
alebo ruštinu, (my – prijať) vás s otvoreným náručím. 6. Tým im (my – pomôcť) zvýšiť sebavedomie a lepšiu integráciu do normálneho života.
P
1. Jeśli jednak kleszcz nas (ugryźć), należy go szybko usunąć. 2. Może się obawiać, co (powiedzieć) rodzina i znajomi. 3. Wiem, że już więcej za życia do fortepianu (ja – nie siąść).
4. Zanim (ty – wysłać) list motywacyjny, poproś kogoś zaufanego, by go przeczytał
197 | S t r a n a
7 VERBÁ (SLOVESÁ – CZASOWNIKI)
i poprawił błędy. 5. Gdy nie będzie wyjścia, a powstaną możliwości, (my – przyjąć) obcokrajowców z otwartymi rękami. 6. Mam nadzieję, że w tym roku (my – pomóc) również szpitalom powiatowym, które mają duże problemy finansowe.
16. Utvorte kondicionál:

S
1. Kam ste sa skryli? 2. Šla som tam sama. 3. Po obede sa ideme lyžovať. 4. Čo chceš povedať? 5. Koho sa mám spýtať? 6. Radi vám poradíme. 7. Michal, môžeš nám niečo namaľovať? 8. Čo sa zmení? 9. Pomôžete nám opraviť auto? 10. Čo odkážete poslucháčom? 11. Budeme radi, keď nás navštívite. 12. Chcete ísť s nami do divadla? 13. Objednáme si večeru.
14. Musím sa pozrieť do diára. 15. Dohovoríme sa s nimi.
17. Zmeňte aktívum na pasívum (a podľa potreby preštylizujte):

S
1. Hostia tancovali a spievali až do rána. 2. Poslanci už hlasovali. 3. Cvičíme vždy v pondelok
a v stredu. 4. Všetci o tom vedia. 5. Vysielame od piatej hodiny ráno. 6. Televízia ovplyvňuje
vkus ľudí. 7. Víchrica poškodila strechy domov. 8. Osladil si čaj? 9. Pre telesne postihnutých
cestujúcich rezervovali tri kupé. 10. Vozeň zaradili až na koniec vlaku. 11. Priebeh zápasu
Petra znechutil. 12. Nebezpečného medveďa našťastie chytili a vrátili do zoo. 13. Vysadili
tam ihličnaté stromy a okrasné kríky. 14. Živelnosť potlačila uvedomelosť. 15. Páchateľa
hľadajú po celej republike. 16. Poučili ho vopred. 17. Normu prerokovali a schválili tri organizácie. 18. Včera ho prepustili z nemocnice. 19. Všade ho srdečne vítajú. 20. Knihu vydali
v minulom roku v Tatrane. 21. Stroj pokazili úmyselne. 22. Niekoľko študentov určili na brigádu do menzy. 23. Jeho dielo hodnotíme veľmi vysoko. 24. Prijali ho za riadneho člena. 25.
Predpisy rátajú s každou možnosťou. (V predpisoch ....) 26. Jeho návrh ma prekvapil. 27. Tú
súčiastku vyrábajú v inom závode. 28. Oznámili to príliš neskoro. 29. Cesto dôkladne vymiešame. 30. Včera sme o tom hovorili na seminári.
18. V nasledujúcich vetách identifikujte pasívne tvary:
S
1. Čata je nastúpená podľa rozkazu. 2. Nastúpená čata pozdravila prezidenta. 3. Si už najedený? 4. Najedený lev nie je nebezpečný. 5. Cesto už bude vykysnuté. 6. Vykysnuté cesto rozdelíme na dve časti. 7. Ján Záhorský má všetky zápočty zapísané. 8. Zápočty sú zapísané
v zápočtových hárkoch. 9. Už skoro budem mať uvarené. 10. Uvarené cestoviny scedíme.
11. Ešte majú zatvorené. 12. Zatvorené okenice znamenali, že v chate nik nie je.
P
1. Z początku był ustawiony blisko urzędu. 2. Jeden z nich postanowił potrenować skoki na
koniu przez ustawiony wóz. 3. Był już umyty i najedzony. 4. Już Napoleon zauważył, że dobry żołnierz to najedzony żołnierz. 5. Krótko obcięty chłopak jest wyrośnięty jak na swój wiek.
6. W kolejce do rzucania stał jako trzeci nieco wyrośnięty chłopiec. 7. Każdy fundator zapisany jest w księdze. 8. Zapisany fragment rozmowy pozwala uniknąć ocen. 9. Chcą mieć
i ugotowane, i wyprane. 10. Przyrządziła na obiad ugotowane na półtwardo jajka. 11. Komisariaty były zamknięte przez całą dobę. 12. Zamknięte granice izolują nas od świata zewnętrznego.
198 | S t r a n a
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami

19. Vo vetách použite formu vykania:
S
1. Martin, buď taký dobrý a zatvor dvere. 2. Eva, mohla by si mi venovať pozornosť? 3. Pán
profesor, (urobil by si) nám veľkú radosť. 4. Pani Novotná, (pomohla by si) nám, prosím,
s prípravou občerstvenia? 5. Mirka, išla by si so mnou do kina?

20. Od vyznačených slovesných tvarov utvorte infinitív:
P
1. Biegnę przez wysoką trawę. 2. Miał rozbity nos, z którego ciekła strumieniem krew.
3. W wilgotnych domach lęgnie się robactwo. 4. Grupa młodzieży obległa kapitana, żeby
posłuchać skrzącej się humorem opowieści. 5. Jeżeli nie przysięgniesz, nie będziesz rządził!
6. Nagle zatrzęsła się ziemia i rozległ się przerażający grzmot.
21. Všímajte si deagentné zvratné tvary a pasívne tvary v oboch jazykoch:
S
1. Škvrna sa ľahko odstráni benzínom. 2. Mlieko sa dováža do obchodov spravidla do šiestej
hodiny. 3. Pred konjunkciou že sa vždy píše čiarka. 4. V tejto reštaurácii sa dobre varí. 5. Keď
sa to napíše na počítači, lepšie sa to číta. 6. Ten výraz sa zvyčajne prekladá inak. 7. Informácia o výsledkoch volieb sa uverejní vo všetkých novinách. 8. Nový typ sa bude vyrábať od
budúceho roku. 9. Darmo sa o tom bude písať. 10. Hovorí sa o stavbe supermarketu.
P
1. Zabrudzenia usuną się same. 2. Zwracam się też z prośbą o sprawdzenie, ile cukru przywozi się do Polski z zagranicy. 3. Bo przecież gdy pisze się bajkę, to nigdy nie wiadomo, czy
człowiek choćby przez nieuwagę nie stworzy arcydzieła. 4. W tej restauracji gotuje się dobrze. 5. Kiedy napisze się prośbę wprost, wynika z tego awantura i można się nawet znaleźć
przed sądem. 6. Słowo to tłumaczy się inaczej. 7. Informację publikuje się w biuletynie.
8. Z kolei w USA ze zmodyfikowanych surowców produkować się będzie oliwę, której spożycie pomagać ma w zwalczaniu raka. 9. To tylko kwestia czasu, kiedy w podręcznikach
szkolnych będzie się pisało o dacie koronacji przypadającej na rok 1000. 10. Mówi się
o budowie marketu.

22. Od infinitívov utvorte tvary neosobného pasíva na -no alebo -to:
P
1. pisać, 2. dawać, 3. zrobić, 4. zanotować, 5. zamknąć, 6. odkryć, 7. odnaleźć, 8. przyjąć,
9. zatruć, 10. pić, 11. pożyczyć, 12. jeździć, 13. analizować, 14. opowiadać, 15. zacząć,
16. zjeść, 17. bawić, 18. życzyć, 19. głosić, 20. nieść, 21. piec, 22. bić, 23. pracować,
24. myśleć, 25. umyć, 26. wypić, 27. patrzeć, 28. grać, 29. tańczyć, 30. przesunąć
23. Vyznačené slovesá dajte do náležitých tvarov (uvedených v zátvorkách):

P
1. Wyśpij się porządnie, jeść (imperatív) warzywa i owoce. 2. Obcokrajowcy często nawet nie
wiedzieć (prézent) o istnieniu Polski. 3. Łagodnie stąpają, nieść (prechodník) na swoim
grzbiecie dziecko. 4. Ustawodawca w ten sposób związać (préteritum) nam ręce. 5. W przyszłym roku gospodarka rosnąć (futúrum) nieco szybciej. 6. Niewiele brakowało, a przespać
(kondicionál, 1.os.sg., m.r.) całe polowanie. 7. Kierowca jechać (akt. particip. prít.) drogą nr
60, nie zatrzymał się do kontroli drogowej. 8. Wyczyściwszy mundur i wykąpać się (akt. par-
199 | S t r a n a
7 VERBÁ (SLOVESÁ – CZASOWNIKI)
ticip. min.), położył się wreszcie na szerokim tapczanie. 9. We wrześniu 1945 r. zagrozić
(pas. particip.) aresztowaniem wyjechał na Dolny Śląsk.
24. Nahraďte infinitívy prézentnými tvarmi:

P
1. Anglosasi (całować się) pod jemiołą na Boże Narodzenie. 2. Grażyna i wnuczka Gosia
(piec) ciasta. 3. Jutro (ja – jechać) na konkurs. 4. Wy (leżeć), a my (siedzieć). 5. Przemek
(prosić) o pomoc. 6. Dlaczego ty (widzieć) tylko własne problemy? 7. Po 20 kilometrach
(wysiadać) pierwsi pasażerowie. 8. W tutejszych stawach (pływać) jeszcze sporo szczupaków.
9. Turyści (słuchać) tradycyjnej muzyki. 10. (ja – umieć) pogodzić się z porażką. 11. Czy (ty
– wiedzieć) już, co będziesz robił po zdaniu egzaminu? 12. Dzieci (spać), (jeść) i (bawić się)
w jednej sali. 13. Ich potomkowie (zamieszkiwać) na Górnym Śląsku. 14. Wiem, że czasami
(ja – zachowywać się) okropnie. 15. Chłopak szuflą (dosypywać) węgiel drzewny. 16. Czy
słuchając zagranicznych piosenek główną uwagę zwracacie na muzykę, czy (doszukiwać się)
znaczenia tekstu?
25. Od infinitívov utvorte transgresív a) préterita, b) prézenta:

P
a) 1. Można powiedzieć, (wysłuchać) informacji pana ministra, że jednak potwierdza się ta
stara prawda. 2. Nie (przeczytać), co napisał, włożył papier do koperty 3. (Wyjść) na ulicę, odesłał powóz do domu. 4. (Zjeść) swoją zupę, wstałem. 5. (Zamknąć) sklep, poszedłem na piwo. 6. pojechać, dopełnić, wyszeptać, wytrzeć, wycierpieć, spaść, zawieść, wypić, wysunąć
b) 1. (Być) w Bratysławie, wstąp do mojego brata. 2. (Słuchać) tej piosenki, Joanna wspomina wakacje w Rzymie. 3. (Oglądać) telewizję, zawsze jedzą owoce. 4. (Jeździć) do
Wrocławia, zawsze spotykaliśmy Piotra. 5. (Spacerować) po plaży, znalazła srebrny
krzyżyk. 6. mierzyć, błądzić, chwalić, doznawać, broić, karać, wiać, brać
26. Tvorte tvary préterita:

P
1. Ile (ty – mieć) wtedy lat? 2. Premier (lecieć) odwiedzić żołnierzy. 3. Na wprost lustra (wisieć) obraz. 4. (ja – ściskać) misia i (patrzeć) przez okno. 5. Jak mnie tu (ty – znaleźć)? 6. (oni
– trzymać się) za ręce i (leżeć). 7. Wiele miesięcy (ja – nie chodzić) na niedzielną mszę.
8. (my – siedzieć) razem, (bawić się) razem. 9. Dlaczego (wy – nie usiąść) do okrągłego stołu? 10. Emilia (klęknąć) przy łóżku. 11. W prawej ręce (on/ona – nieść) torbę. 12. Rękawem
(on/ona – trzeć) załzawione oczy. 13. Bardzo szybko (on/ona – rosnąć). 14. Przez długie lata
(on/ona – wieść) wygodne i beztroskie życie. 15. Autobus (wlec się) przez miasto. 16. (on/ona
– pomagać) nam, jak tylko (móc). 17. (on/ona – pleść) koszyki z wikliny, (żebrać) lub (kraść).
27. Z textu vyberte všetky slovesné tvary, určte ich gramatické významy a zaraďte ich
do tried podľa prézentného kmeňa:
P
1. Nie mogła mieć więcej niż trzydzieści pięć lat. 2. Gdy czekałem, podchodzili do mnie ludzie, żeby pogawędzić o fotografii – wspomina autor albumu. 3. Zszokowana kobieta pojechała do domu i stamtąd jej mąż zadzwonił na policję. 4. Wczoraj byłem złożyć dokumenty
potrzebne do zarejestrowania samochodu. 5. Z pustych pomieszczeń wiało zatęchłym, wil-
200 | S t r a n a
M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami
gotnym chłodem. 6. Obie z moją matką siedziały na kocu przy zwalonym pniu. 7. Z kim rozmawiałeś? 8. Szkoda, że ich nie słyszeliście.
28. Tvorte infinitívy k slovesám:

P
studiował, wracamy, śpię, myślę, zamierzam, obserwują, pamiętamy, próbujecie, kładziecie
się, odpoczywają, nieśli, wieźli, pletli, zamietli, wiedli, wlókł, rzekł, uciekł, strzegł, piekła,
biegnę, mogę
29. Tvorte slovesné substantíva:

P
1. Zawód piekarza to ciągle (wstawać) rano. 2. Inaczej wyobrażałam sobie (studiować).
3. Regularne (golić) się uważałem za mieszczański przesąd. 4. Lekarz zaleca (myć) rąk przed
każdym posiłkiem. 5. Zmuszał mnie do (pisać) anonimów. 6. Książka jest do (kupić) w księgarni. 7. Jest to rzetelne rockowe (grać). 8. Współczesne (myśleć) i (działać) powinno opierać
się na poszanowaniu tradycji.
30. Tvorte oba typy analytického futúra:

P
1. Piszcie, (my – czekać) na odpowiedź. 2. Co wieczór ty i twój partner (oglądać) filmy.
3. Dzieci (mieszkać) w tamtejszych rodzinach. 4. We wtorek (on – śpiewać) piosenki Edith
Piaf. 5. (ja – nie płakać) nad rozlanym mlekiem. 6. Kredyt studencki (ty – spłacać) dopiero
2 lata po zakończeniu studiów. 7. Nikomu (wy – nie przeszkadzać). 8. Pierwsza grupa (spotykać się) w poniedziałki. 9. Wydawało mi się, że (ja – spać) aż do południa. 10. Tym razem (ty
– jeść) kotlety! 11. (Oni – prosić) o azyl polityczny. 12. Zapowiadał, że (on – walczyć)
z przestępczością. 13. Od przyszłego roku (my – zarabiać) o trzydzieści procent więcej.
31. Slovesá v zátvorkách dajte do minulého času:

P
1. psy (biegać), 2. panie (siedzieć), 3. kobiety (interesować się), 4. zeszyty (leżeć), 5. mężczyźni (czekać), 6. Ela i Jurek (biegnąć), 7. kelnerki i kelnerzy (roznosić), 8. konie (odpoczywać), 9. sportowcy (odpoczywać), 10. słowiki (śpiewać), 11. marynarze (śpiewać), 11. konie
(zgubić), 12. kierowcy (zgubić), 13. rodzice (rozumieć), 14. dzieci (schować się), 15. śliwki
(spadać), 16. samochody (jechać), 17. pomidory (dojrzewać), 18. sukienki (wisieć)
32. Precvičujte imperatív:

P
a) Tvary infinitívov nahraďte imperatívom (2. osobou sg. a pl.):
1. (Osłodzić) herbatę i (pić)! 2. Nie (grozić) mi! 3. (Pozdrowić) ode mnie siostrę! 4. Nie (przychodzić) jutro! 5. (Kroić) już to ciasto! 6. Nie (zamykać) okna! 7. Nie (kupować) tego samochodu! 8. (Spełnić) moje życzenie! 9. Nie (spóźnić się) na lekcje! 10. Nie (drażnić) psa!
11. (Pomóc) mi! 12. (Zastanowić się) nad swoim zachowaniem! 13. (Stanąć) twarzą w twarz
z problemami! 14. (Spać) spokojnie! 15. (Mówić) poprawnie! 16. (Przywieźć) mi jutro tę
książkę!
201 | S t r a n a
7 VERBÁ (SLOVESÁ – CZASOWNIKI)
b) Utvorte opisné tvary imperatívu pre 3. os. singuláru a plurálu:
1. Każdy (3. os. sg. – pisać) za siebe. 2. O jego twórczości (3. os. pl. – pisać) krytycy. 3. Lepiej (3. os. sg. – poczekać) do pełnoletności. 4. (3. os. pl. – poczekać) na cieplejsze dni.
5. (3. os. sg. – prosić) Boga. 6. Najpierw (3. os. pl. – robić), a potem (3. os. pl. – prosić)
o głosy. 7. (3. os. sg. – pamiętać) o najbliższych. 8. (3. os. pl. – pamiętać) o potrzebach tych
najbiedniejszych.

33. Precvičujte kondicionál:
P
a) Od slovies v zátvorkách utvorte kondicionál:
1. Jaki (być) świat bez kobiet? 2. (Ja – upiec) dzieciom pączki z marmoladą. 3. Nawet (ty –
nie musieć) z nikim gadać. 4. Rolnik (nie móc) kupować ziemi. 5. Najchętniej (my – pojechać) gdzieś daleko. 6. Wszyscy obywatele (czuć się) równi. 7. A może (zjeść) pani pomidora? 8. Bardzo chętnie (ja – nauczyć) go pływać określonym stylem.
b) Zmeňte syntetické tvary kondicionálu na analytické:
1. Chętnie kupiłbym sobie samochód. 2. Co zrobilibyście na moim miejscu? 3. Z wielką przyjemnością przeczytałabym inne wiersze. 4. Sam nigdy nie poszedłbym na taki kurs. 5. Zapewne graliby jeszcze dłużej. 6. Firmę czekałaby licytacja. 7. Czy pracowałbyś za darmo?
34. Zmeňte činný slovesný rod na trpný rod (vety podľa potreby preštylizujte):

P
1. Kasia czyta książkę. 2. Ogrodnik zrywa gruszki. 3. Sprzedawczyni otworzyła sklep. 4.
Krawcowa uszyła spódnicę. 5. Pianista zagrał utwór. 6. Rybak łowi ryby. 7. Karmili dzikie
ptaki. 8. Wymalowaliśmy mieszkanie. 9. Przewodnicy oprowadzają turystów.
35. Utvorte tvary l-ového príčastia zakončené na -ły:

P
1. zemdleć, 2. przekwitnąć, 3. zrozumieć, 4. spaść, 5. zmartwychwstać, 6. zgnić, 7. skostnieć,
8. zardzewieć, 9. spróchnieć, 10. przybyć, 11. posmutnieć, 12. opuchnąć, 13. nawyknąć,
14. pobladnąć, 15. zamieszkać, 16. odleżeć, 17. umrzeć, 18. przebrzmieć, 19. naciec/nacieknąć, 20. rozmoknąć, 21. nawyknąć, 22. osłabnąć, 23. oślepnąć, 24. umrzeć, 25. wylec/
wylegnąć, 26. oślizgnąć, 27. zgasnąć, 28. zasiedzieć, 29. nabrzmieć
202 | S t r a n a